valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Pomoc.

V piatok ráno som išla do školy s prázdnymi rukami. Pôvodne sme mali byť v škole len tri hodiny – sedieť v triede a nejako sa tam zabaviť. Lenže včera sa tento plán zmenil. O deviatej začína zápas medzi Valhalou a Utopiou. Tak to aspoň nazval Min Gi. Od ich posledného zápasu som si pamätala  len Hong Joonga v ich tíme. Dúfam, že Hyun Jin je v takom zlom stave, že sa tu dnes neukáže. A Yeo Sang... minule som ho tiež nikde nevidela. Možno ho basketbal nebaví a preto minule neprišiel.

Hwan si dnes naniesla na seba taký výrazný make-up, že jej za to triedna určite vynadá. Červené očné tiene zdobila biela linka. Zasmiala som sa na nej pred školou. „Triedna bude nadšená," poznamenám. V škole máme zakázané nosiť výrazné veci a to isté platí aj o make-upe.

„Je mi jedno, nech ma aj nechá po škole čistiť lavice. Hong Joong bude mať červený dres, tak som sa chcela zladiť," vysvetlí mi.

„A ja som si myslela, že si chcela byť náš triedny Santa," som z môjho odhadu sklamaná.

„Nikto tento rok neposlúchal," odvrkne. „Žiadne darčeky nebudú."

Nervózne sa zasmejem. V hlave mi stále dookola behá len tá jedna myšlienka. „Myslíš... Nevieš či sem príde aj Yeo Sang?"

Trpezlivo čakám na jej odpoveď. Hwan sa zamyslí a povie: „To som nezisťovala, sorry. Ale podľa mňa nie, pretože príde len tím. Hong Joong povedal, že bol rád, že im škola vôbec dovolila ten zápas zorganizovať na poslednú chvíľu. Nevadí im, že tu nebudú mať fanúšikov."

Aha, dobre... Takže Yeo Sang tu teda určite nebude. Vydýchnem si a začneme sa baviť o vianočných darčekoch. Hwan sa opäť rozhodne ísť po čaj do bufetu. Mne sa moc nechce, pretože je tam dlhá rada, ktorá siaha až von na chodbu, ale ... keď zbadám, kto v tej rade stojí, Hwan priam bežím za zadkom.

Soo Bin stojí na konci rady a rozpráva sa s nejakým chalanom. Nemôžem zastaviť ten úsmev na mojej tvári, keď zbadám, že má na hlave santovskú čapicu.

S Hwan sa postavím za neho a jeho kamaráta a – o môj Bože – ako môže byť taký vysoký? Dobre... je tak isto vysoký ako Min Gi, ale na neho som tak zvyknutá, že si to ani nevšímam. No Soo Bin je iná šálka kávy.

„Aj niečo povieš, alebo ho budeš jesť pohľadom?" pošepká mi Hwan. Odtrhnem oči zo Soo Binovho chrbta a pozriem sa na ňu. „Nie som schopná konverzácie, nechaj ma tak," opäť sa vrátim k Soo Binovi. Posunieme sa trocha dopredu. Naozaj nie som schopná konverzovať, ani počúvať. Len sa nenápadne usmievať.

Soo Bin sa zasmeje a zakryje si rukou ústa. No ja mu uvidím tú jeho krásnu jamku na líci a musím si tiež zakryť rukou ústa – ale aby som nezvýskla.

„Dobre, to stačí," povie Hwan a sotí ma mimo radu. „ Choď do triedy. Hneď." V tranze ju pomaly poslúchnem a s rukou si stále zakrývam ústa. Poslednýkrát sa pozriem za seba na Soo Bina spredu a do niekoho vrazím. Skoro si zahryznem do ruky. Otrasene pozriem na osobu, do ktorej som vrazila. Hah. San. Super.

San sa na mňa pozerá jeho typickým nadradeným pohľadom. Nedokážem sa mu pozrieť do očí, preto skloním hlavu a poviem jeho hrudi: „ Prepáč."

Chcem prejsť okolo neho do strany ale on ma chytí za lakeť. Všetci na chodbe akoby stíchli. San sa ku mne nahne a pošepká mi do ucha. „Zavolaj Min Giho do mojej triedy."

„Mhmm," odpoviem mu s búchajúcim srdcom až v mozgu. Pustí ma a ja sa konečne vydám rýchlym krokom do našej triedy. Min Gi sedí na jeho stoličke a Hyun In stojí medzi jeho nohami. Jeho ruky sú na jej bokoch. Nechcem vyrušiť ich intímnu chvíľku ale...