valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Nemám ti nič pofúkať?

„Odkedy to Hyun Jin vie?" Woo Young položí otázku Jong Hovi. Ten stále ťažko dýcha, ale už mi ho nie je až tak ľúto. Kvôli čomu Min Giho a Hyun In odhalil pred Hyun Jinom? Čo za to od neho dostal? 

„Dva týždne?" odpovie mu neisto Jong Ho. Dva týždne? To znamená...

„Dva týždne to boli odvtedy, čo na vás poslal tých chalanov, nie?" uistí sa Woo Young. Prikývnem. Keď to vedel Hyun Jin... tak to musel vedieť aj Yeo Sang. Ale prečo sa ma na Min Giho nikdy nič nespýtal?

„Seong Hwa, poď sa o neho postarať," ozve sa San. San si odloží bejzbalovú palicu o stenu a príde k nám. Mňa odignoruje a postaví sa pár centimetrov od Woo Younga. „Zober ich naspäť a povedz Min Gimu nech si dáva bacha."

Woo Young prikývne a na mieste sa otočí k dverám. Pustí mi ruku. Hyun In je pri mne o pár sekúnd a spolu vyjdeme z tejto školskej mučiarne.

V tichosti kráčame za Woo Youngom po opustených šatniach.

„Myslíš, že o vás Yeo Sang vie? Že sa kamošíte?" Hyun In preruší ticho jej otázkou.

„Yeo Sang o tom určite vedel už predtým od vašej kamošky," predbehne ma v odpovedi Woo Young. Mám chuť ho kopnúť do zadku.

„Hwan nerobí pre Utopiu, už to pochop," začnem ju obraňovať.

Woo Young mi neodpovedá a my opäť v tichosti kráčame po schodoch na prvé poschodie.

„Mali by sme sa jej na to spýtať," ozve sa Hyun In , „ nechcela som, ale spravme to." Prekvapene sa na ňu pozerám. Celá jej tvár zosmutnela. Konečne sa dostaneme na druhé schody, ktoré vedú na našu chodbu. 

Myslela som si, že mi už nič nepokazí náladu, ale...

„Hej, Woo," Soo Bin sa zastaví v polovici schodov a pozdraví pravú ruku Valhaly. Woo Young tiež zastaví a odzdraví ho naspäť. Ja zastavím o schod pod ním a Hyun In... Hyun In nezastaví a vrazí do mňa. Ona sa vypleští na schodoch a ja vrazím do Woo Youngovho tela. Jeho reflexy sú neskutočne rýchle. Nechápem, ako s ním môj pád vôbec nepohol.

Woo Young ma podopiera okolo pásu a za ruku. Pozerá sa mi do očí a trocha sa usmieva. „Zas kvôli mne padáš na kolená?"

Pregúlim očami a snažím sa nabrať rovnováhu. Woo Young mi asistuje a hneď ako nájdem pevnú zem pod nohami, dám jeho ruky preč z môjho tela.

„Si v poriadku?" počujem Soo Bina, ale nehovorí ku mne. Šokovane sa otočím za jeho zvučným hlasom. Soo Bin pomáha Hyun In dostať sa na nohy.

Prečo mne nepomohol???? Žiarlivosť, ktorú som pocítila na pár sekúnd vystriedala hanba. Asi piati ľudia, ktorí sa nachádzali v našej blízkosti sa na nás pozerajú a šepkajú si medzi sebou. Toto už nemôže byť horšie, či?

Hyun In má vlasy prehodené cez tvár ako Samara a všimnem si, že má oškreté koleno. Našťastie sa jej školská sukňa nezdvihla dohora.

„S-som," odpovie mu koktavo. Bože, fakt sa na ňu nemôžem pozerať. Soo Bin jej tak opatrne držal dlaň, akoby bola princezná. Prečo mne musel pomáhať Woo Young??

Skrížim si ruky cez trup a naštvane pozriem na Woo Younga. Zamračí sa na mňa. „Čo?" nechápe. Dobre, asi bude lepšie sa pozerať na Soo Bina. Rýchlo sa otočím späť na postavy podo mnou.

Hyun In si už konečne popravila vlasy dozadu a s krivým úsmevom sa usmieva na Soo Bina. „Ďakujem..." odpovie mu ako jemná ľalia. To kde sa v nej nabrala toľká nežnosť?

Konečne sa prestane držať Soo Bina a spustí z neho oči. Snaží sa na mňa pozrieť s ospravedlňujúcim pohľadom ale vidím na nej, že jej nie je absolútne nič ľúto z toho čo sa stalo.

„Prepáč Jee." Div, že sa nezačne chichúňať.

Prepichujem ju pohľadom. „Mhm."

Nech si to ospravedlnenie kdesi strčí, to mne mal Soo Bin pomáhať!!!

„Naozaj si v poriadku? Tečie ti krv po kolene," poznamená Soo Bin. TAK ON SA JEJ POZERÁ NA NOHY?!!

„T-to nič nie je," odpovie mu Hyun In.

Pritlačím si dlaň na ústa, aby som po nich nezačala vrčať a opäť sa pozriem smerom na Woo Younga. S úškrnom zostúpi o jeden schod pri mňa.

„Jee, a ty si v poriadku? Nemám ti nič pofúkať?" Woo Young sa snaží napodobniť Soo Binov ustarostený tón, ale necítim z neho i tak žiadnu starosť o mňa. Naozaj ho baví si zo mňa robiť srandu a kaziť mi život.

Stupím mu „omylom" na nohu. Úškrn mu z tváre hneď zmizne. Pozrie sa na moju topánku, ktorá zdobí tú jeho. Hneď ju stiahnem späť ku mne. Iritovane sa na mňa pozrie a spraví ku mne krok. S jeho telom ma pritlačí o zábradlie. Z reflexu položím svoje ruku pred seba na jeho hruď.

„Ehm," odkašle si Soo Bin, aby k sebe prilákal Woo Youngovu pozornosť odo mňa. Woo Young pomaly otočí hlavu k Soo Binovi a čaká, prečo ho vyrušil od toho, aby ma pravdepodobne zhodil cez zábradlie za to, že som mu zašpinila jeho topánku.

„Odložil som ti lístky na ples, chceš ich teraz?" povie Soo Bin a z vnútorného vrecka jeho saka vyberie niekoľko lístkov.

To vážne musí ísť aj Valhala na ples? Počkaj... ide aj Min Gi? Najväčší hejter plesov?

„Potom sa u teba zastavím a prejdeme si ešte ostatné veci," odpovie mu Woo Young.  Ostatné veci? Je Soo Bin vo Valhale? 

Soo Bin prikývne. Na okamih sa na mňa ustarostene pozrie.

Hah... Soo Bin... áno... daj Woo Younga odo mňa preč.

Soo Bin nám všetkým len zakýva a odíde dole po schodoch.

Cítim na sebe Woo Youngov teplý dych. Pomaly sa na neho pozriem. Pozrie sa mi na pery a potom späť do mojich očí. Náš očný kontakt preruší Hyun In.

„AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAHHHHHH!!!!"

Hyun In priškrtene zakričí na celé druhé poschodie. Aj v našej triede ju museli počuť.

„On sa ma dotkol, Jee !! On na mňa prehovoril!!" Hyun In začne skákať na schode a potom sa dramaticky rozvalí na zábradlie. Je jej jedno, že okoloidúci sa na ňu pozerajú ako na lunatičku.

„On si vybral mňa! Tak už nad ním prestaň slintať! Je môj hahahahahahhahah!!" Hyun In chytí druhý dych a rozbehne sa hore po schodoch. S pootvorenými ústami ju sledujem ako mi zmizne z dohľadu.

„Slintáš nad Soo Binom?" ozve sa Woo Young. Jasné, že sa na mňa uškŕňa.

„Áno a už by si zo mňa mohol zliezť," snažím sa ho od seba odtlačiť ale vôbec s ním nehne. Takto pred pár týždňami by som si na neho nikdy nedovolila prehovoriť, ale odkedy ho ako tak poznám, tak sa ho už veľmi ani nebojím.

 Nemôžem ujsť ani z jednej ani z druhej strany, pretože ma obklopujú jeho ruky.

Počkaj... Vážne som sa mu teraz priznala, že sa mi páči Soo Bin?

„Povedz, že nabudúce mi nestupíš na topánky," povie mi s tým jeho nadradeným tónom.

Vážne toto musíme robiť na schodoch? Prosím, nech nejde okolo moja triedna...

„Nabudúce ti nestupím na topánky," zopakujem po ňom monotónne. Nabudúce mu stupím kdesi inde.

„Dobre," odstúpi odo mňa dozadu a ja môžem opäť plno dýchať , „ lebo nabudúce nebudem k tebe taký dobrý, jasné?"

„Áno," poviem a vydám sa sama po schodoch. Tieto jeho prázdne sľuby... Viem, že by mi nič aj tak nespravil. 

 Konečne vidím našu triedu. Vstúpim dovnútra a ako prvé si všimnem Hyun In, ako predvádza pri Hwaninej lavici to, čo sa stalo na schodoch. Podídem k nim a opravujem Hyun In vo všetkých detailoch, ktoré zveličila. Pozriem sa na druhú stranu triedy, kde sa nachádza Woo Young s Min Gim.

Moja nálada opäť klesne na bod mrazu.

„Hwan, máš čas po škole?" preruším Hyun In pri ukazovaní jej oškretého kolena. Hwan sa prestane znechutene pozerať na koleno a pozrie na mňa.

„Jasné. Ideme na kávu?"