valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Kam sa ponáhľaš?

Hwan cez veľkú prestávku utekala za Hong Joongom. Nechcela, aby ho San a spol. zbili. Ja s Hyun In sme sa vybrali do bufetu, pretože dnes predávali hranolky. Samozrejme sme Hwan sľúbili, že jej donesieme porciu hranoliek.

Na polceste k bufetu som zistila, že som si zabudla peňaženku. A to len kvôli Min Gimu, ktorý ma úplne rozptýlil s jeho rozbitou kalkulačkou.

Hyun In sa teda šla postaviť do radu na hranolky a ja som sa vracala späť do triedy. Lenže som zazrela Soo Bina. Rozprával sa s niekým na chodbe. Trocha som spomalila v kroku, pretože sa mi zdalo, že je ostrihaný.

Tak som sa sústredila na jeho vlasy, že som si nevšimla osobu pred sebou.

Kvôli Soo Binovi som vrazila do Sana. San však nebol sám. Po jeho pravici stál Woo Young, po ľavici Yun Ho a za nimi ďalšia skupinka členov Valhaly.

„Prepáč," povedala som okamžite a radšej sa pozrela do zeme. Snažila som sa ich obísť, ale San ma chytil za ruku.

„Kam sa ponáhľaš?" opýta sa ma San. Vrátim sa pár krokov dozadu späť na svoje predošlé miesto pred ním.

„Do triedy," odpoviem. Teraz keď je obklopený všetkými, mi opäť naháňa strach. Plus tá jeho autorita v jeho hlase a stisk na mojej ruke.

„Už si do mňa druhýkrát vrazila," skonštatuje San. Zahanbene sa na neho pozriem. „Prepáč," zopakujem. San vyzerá, že ho to baví. Neodvážim sa pozrieť na Woo Younga.

San si s malým úsmevom vzdychne a ja zrazu letím do Woo Youngovej náruče.

„Sprav s ňou niečo. Nech sa to už neopakuje," rozkáže a vyberie sa od nás preč. Woo Young ma chytí za ruku a začne ťahať druhý smerom.

„Počkať. Čo?" trocha neochotne nasledujem Woo Younga. „Čo tým myslel?"

Neodpovedá mi. Šokovane pozerám ako otvorí dvere s nápisom „Sklad bufetu" a potiahne ma dovnútra miestnosti.

Nachádza sa tu niekoľko regálov s rôznym jedlom. Viac si nestihnem všimnúť, pretože v okamžiku ako Woo Young zavrie za nami dvere, jeho pery si nájdu cestu k mojim. S telom vrazím do steny, jeho ruky ťahajú moje boky bližšie k jeho telu. Tak nedočkavo ma začal bozkávať, že sa nedokážem udržať a začnem sa smiať.

Podarí sa mi dostať z jeho bozkov a pozrieť sa mu do očí. Celé sa ligocú.

„Čo ak sem niekto vojde?" zašepkám. Woo Young prevráti očami a zdvihne si ma na seba. Jeho ruky putujú pod moju sukňu. Presunie ma do zadnej časti skladu, kde sa dokonca nachádza prestretý stôl so stoličkami. Woo Young ma položí na stôl – na biely obrus, na ktorom je položená váza s kvetmi.

„Nie je divné, že San-"

Moju otázku zastaví pusou. On vážne nevie prestať...

Vzdám sa vypytovania a poddám sa jeho bozkom. Ľavú ruku má na mojom boku a pravú má na  mojom stehne tesne pod lomom sukne.

Kto potrebuje hranolky, keď môže mať toto?

Vie o nás San? Prečo ma poslal k Woo Youngovi a nie napríklad k Yun Hovi? Alebo on sám by vedel so mnou spraviť poriadky. Možno vedel, že sa Woo Youngovi páčim... Každopádne, mala by som do Sana vrážať častejšie, ak potom bude nasledovať toto.

Najprv nechápem, prečo sa Woo Young zrazu odo mňa vzdiali dozadu, no potom to začujem aj ja.

Niekto sem ide. Opatrne zoskočím zo stola.

„... pozrieť na niečo. Len na chvíľu! Nebudem vám kolegyňa uberať čas z prestávky." Mužský hlas mi príde veľmi povedomý. Woo Young sa trocha pokrčí a nakukne sa smerom k dverám. Aj ja sa pokrčím a začnem sa modliť, nech nás nikto nenachytá lebo umriem. Keby takto Min Gi zistí, že spolu s Woo Youngom chodíme... nedopadlo by to dobre.

Woo Young sa ku mne otočí a ukáže mi na stôl – teda skôr pod stôl. Dlhý obrus nám poskytne dostatočnú skrýšu.

Čupnem si tak, aby som si nebuchla hlavu a zdvihnem obrus nad seba. Skoro zvýsknem, keď pred sebou zbadám dva pári oči. Padnem dozadu na zadok. Woo Young sa ma snaží pozbierať na nohy ale tiež zamrzne, keď zbadá párik pod stolom. Hwan s Hong Joongom na nás vyvaľujú oči. Hwan si dala dokonca aj ruku cez ústa. Dnes som jej predsa chcela povedať o nás, ale nie takýmto štýlom.

„Pán kolega, vy si teda viete nájsť vhodnú chvíľu na poradu." Naša triedna. To je naša triedna! Takže ten muž musí byť Woo Youngov triedny. Počujem ako sa zatvoria dvere. Okamžite sa nasúkam pod stôl za Hwan a Hong Joongom. Woo Young ma rýchlo nasleduje a dá obrus tak ako predtým. Nedokážem sa pozrieť Hwan do očí. Hlavu si skryjem do dlaní a rozmýšľam, ako najlepšie by som jej vysvetlila túto situáciu.

„Mhmmm. Čo si mala na desiatu?" spýta sa matikár. Woo Young sa trocha hlasnejšie uchechtne.

Okamžite sa na neho pozriem a snažím sa mu telepaticky vynadať, nech je ticho. Hryzie si pery, aby sa nesmial. Priložím mu prst na ústa. Prosím, už žiadne zvuky. Prosím, prosím...

„Rybaciu nátierku," odpovie naša triedna zadychčane. Okamžite dám Woo Youngovi celú dlaň cez ústa. Cítim ako sa snaží nesmiať. Jeho úsmev sa otláča o moju pokožku.

„Prestaň," pošepkám mu. Woo Young ospravedlňujúco prikývne. Dá mi pusu do dlane. S telom sa viacej pritlačím k nemu. Niekto mi kopne do nohy. Rýchlo sa pozriem na Hwan, ktorá ukáže na mňa, potom na Woo Younga a potom spraví srdiečko. Prižmúrim na ňu oči.

Teraz pod stolom sa vážne nejdeme baviť o takejto téme.

Hwan sa spokojne usmeje a pozrie sa na Hong Joonga, ktorý zamyslene gáni na Woo Younga. Och, nech na to ani nemyslí! Žiadne vydieranie, že o nás vedia!

Okrem mľaskania učiteľov je počuť aj ich vzdychy. Neviem, z čoho mi je horšie.

„Zastavíš sa dnes u mňa?" opýta sa s prerývaným dychom naša triedna.

„Dnes nemôžem, kráska. Nabudúce, dobre?"

Kráska??? S Hwan sa na seba zhrozene pozrieme. Ewww.

„To si vravel aj minule. Už som ťa omrzela?" Počuť našu triednu hovoriť takýmto tónom... je neuveriteľné. Hovorí ako tínedžerka.

„Porozprávame sa o tom neskôr kráska, dobre? Poď, kúpim ti hranolky."

Triedna zamrnčí ale očividne ho poslúchne. Po chvíli je počuť, ako sa otvoria a zatvoria dvere. Nastane ticho.

„Takže," prehovorí hlasno Hwan , „ kto chce začať vysvetľovať to, čo ste tu robili?"