valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Dávaj na neho pozor.

Hwan s Hong Joongom súhlasili. Spravíme si vlastnú skupinu. Woo Young nad mojim nápadom prevrátil oči, ale nič na to nepovedal. Hong Joongovi povedal, že by sa odtiaľto mal čo najskôr odpratať. My sme sa však odtiaľ pratali ako prví. Išli sme konečne za Min Gim. Viezol nás tam kapitán basketbalového tímu – Yoon Gi. Prisahám, že každý chalan, na ktorého sa pozriem je buď vo Valhale alebo v Utopii. Normálne som začala spochybňovať aj môjho brata. Čo ak ho naverbovali chalani do Valhaly?

„Nie je to Hyun In?" prerušil moje myšlienky Woo Young s jeho otázkou. Sedel so mnou vzadu a držal ma celý čas za ruku.

„Yoon Gi, zastav," povedal nášmu vodičovi. Yoon Gi ho poslúchol a zastali sme pri chodníku a ... naozaj to bola Hyun In.

„Hej princezná, kam ideš?" opýtal sa Yoon Gi s jeho hlbším hlasom a ja som sa snažila nemať otvorené ústa. Princezná? Min Giho prezývka sa musela ujať po celej Valhale.

Hyun In nakukla do otvoreného okna a pozrela na nás. Zakývala som jej so slabým úsmevom.

„Ideme za Min Gim," oznámila som jej. Všimla som si jej unavené a hlavne uplakané oči. A teraz sa znova rozplakala.

„Ježiš," zamrmlal Yoon Gi  a načiahol sa tak, aby jej otvoril dvere. Hyun In si sadla na sedadlo spolujazdca a začala plakať do jej dlaní.

„Hyun In, Min Gi je v nemocnici," začnem jej hovoriť pokojným hlasom. Yoon Gi začal opäť šoférovať. Hyun In sa na mňa pozrie dozadu s uplakanými očami. „V nemocnici? Prečo? Je na tom zle? Čo mu spravili? Prečo je v nemocnici?"

Odpovie jej na to Woo Young. „Stratil trocha krvi, ale inak je na tom dobre. Hneď keď prišiel, tak sa na teba pýtal."

To Hyun In vôbec neupokojí. „Prečo sa pýtal na mňa?"

Zarazene sa na ňu pozriem. „Nebola si s ním, keď sa to stalo? Asi sa chcel uistiť, že tebe nič nespravili. Plus o tebe hovorí vkuse."

Hyun In potiahne do seba všetko nosom a o sekundu na to jej Yoon Gi podá balík vreckoviek.

„San píše, že tam už prišla aj Min Giho mama," ozve sa Woo Young. Ach teta... Po tomto už Min Giho nikde nepustí.

„Prečo tam prišla? Vy ste ju zavolali?" opýta sa Hyun In a hlasno sa vysmrká do vreckovky.

„Min Gi nemá 18, preto nemocnica kontaktovala jeho rodinu," vysvetlí Yoon Gi. „Mali by ste vymyslieť nejakú príhodu, aby ste jej vysvetlili čo sa stalo."

A o to sa snažíme zvyšok cesty do nemocnice. Príbeh o Min Giho napadnutí vymysleli chalani. Očividne v tom majú väčšie skúsenosti než ja a Hyun In.

Yoon Gi s nami dovnútra nejde. Chvíľu trvá dokedy nájdeme správne poschodie a dvere. Yun Ho so Sanom sedia na lavičke a rozprávajú sa. San nás zbadá ako prvých a zakýva nám rukou. Potom ukáže na zavreté dvere, kde sa musí nachádzať môj najlepší kamarát.

„Je tam s ním mama," povie potichu Yun Ho. „Myslím, že konečne  zaspal."

„Pýtala sa čo sa mu stalo?" ozval sa Woo Young. Sadol si vedľa Sana a mňa potiahol na jeho stehná. Objal ma zozadu a oprel sa o mňa. Pomaly zo mňa všetka nervozita odpadávala. Min Gi sa vrátil a vyzeralo to s ním dobre. Woo Young bol pri mne a upokojoval ma už len jeho prítomnosťou. Jediná vec, ktorá ma stále ťažila na srdci bola Min Giho mama. Nechcem jej klamať a tiež nechcem, aby jej ostatní klamali.

Na Woo Youngovu otázku nikto nestihne odpovedať, pretože sa otvoria dvere od Min Giho izby. Vyjde z nich jeho mama. V momente ako jej oči stretnú tie moje, postavím sa z Woo Younga a objímem mu. Zaborí si do mňa hlavu a mne sa chce opäť plakať.

„Spí?" spýtam sa. Neodpovie len prikývne hlavou. Prestaneme sa objímať a moje miesto nahradí v ďalšej sekunde Hyun In. Začne sa jej ospravedlňovať.

„Všetko je to moja vina," Hyun In vraví do jej pleca a Min Giho mama ju začne hladkať po vlasoch.
„Nemali sme nikam ísť a zostať doma."

„To nič Hyun In. Min Gi mi povedal čo sa stalo."

Myslím, že všetci sme trocha zostali zaskočení z toho, čo nám povedala. Nikto sa však neodvážil opýtať, čo jej povedal.

Hyun In ju prestala objímať a začala hľadať vreckovky, ktoré boli na lavičke vedľa Yun Ha.

„Idem mu zobrať domov čisté veci," oznámila nám teta. Vzdychla si a začala sa pozerať okolo seba.

„Pôjdeme s vami," ponúkol sa Yun Ho a potiahol z lavičky Sana.

„My tu počkáme a dáme na neho pozor," pripojila sa Hyun In. „Pustia ho ešte dnes?"

Min Giho mama prikývla a začala kráčať s chalanmi k východu. Zostali sme tu len my traja. V tichosti sme sedeli na lavičke. Sedela som medzi nimi v strede a obom som držala ruky.

„Yun Ho vždy nájde cestu, aby bol s niekoho mamou v jednej miestnosti. Dávaj na neho pozor," Woo Young preruší naše ticho. Trocha sa na neho pousmejem.

„Yun Ho vždy nájde cestu, aby pomáhal Min Giho mame," potichu sa pridá Hyun In. „Myslím, že ho má radšej než mňa."

Nechcem sa na tom začať smiať, pretože viem, ako veľmi jej záležalo, aby ju Min Giho mama mala rada. Hyun In sa však začne smiať ako prvá. Pomaly sa jej začnú triasť plecia od smiechu a potom ju je počuť asi na celú chodbu. Nebol to šťastný smiech, ale hysterický. Postupne sa jej smiech premieňal na plač.

„Hyun In," snažila som sa ju objať, ale odsunula sa.

„Ja si nič nezaslúžim, Jee. Nič a nikoho," povedala. Opäť som povedala jej meno, ale neregistrovala ma. Akoby prestala fungovať. Už neplakala ani sa nesmiala, len s otvorenými ústami pozerala pred seba. „Min Gi."

Prestala som sa na ňu pozerať a hlava sa mi otočila smerom na Min Giho, ktorý stál vo dverách. Opieral sa s rukou o dvere a cez seba mal prehodenú deku. „Vedel som, že si to ty."

„Choď si naspäť ľahnúť," Woo Young sa postaví z lavičky a prejde k Min Gimu. Začne mu s rukou ukazovať nech si to nacúva späť do izby. Min Gi ho poslúchne a šuchtavo sa začne vláčiť späť do izby. Postavím sa z lavičky a čakám Hyun In. So zavretými očami sa nadýchne a vydýchne. Postaví sa a nakráča si to za chalanmi do Min Giho nemocničnej izby. Nie je tu však sám. Na druhom konci leží nejaké dievča, ale to vyzerá, že spí. Očividne ju Hyun In nezobudila.

Min Gi si opatrne ľahne a zakryje sa až po krk. Vystrie ruku pred seba, smerom k Hyun In. Čaká, kedy si ju zoberie. My si s Woo Youngom sadneme na koniec postele. 

Hyun In zaváha. Nezoberie si jeho ruku. S rozstrapatenými vlasmi stojí pri jeho posteli a pozerá sa do zeme. „Mali by sme sa rozísť."