Moc to prežívaš.

145 10 5
                                    

Okolo tretej som vychádzala z domu, pretože už sa mi tam nechcelo čakať. Hlavne som sa chcela vyhnúť mame a jej otázkam kam idem, s kým idem, kedy prídem...

Woo Younga som stretla akurát keď zabáčal na moju ulicu. V momente ako ma zbadal sa mu zdvihli kútiky úst dohora. Moja reakcia na neho bola taká istá.

Cestou k nemu domov som mu hovorila o včerajšej jazde domov. V skratke – Min Gi mi asi 3krát prešiel so skateboardom po nohách. Woo Young mi zas vravel o Sanovi a ako sa mu sťažoval, že ho nemám rada. Vraj sa bude viacej snažiť byť na mňa milý. Som zvedavá.

Woo Young dnes poslal Sana preč na tri hodiny. Rodičia boli aj s ich psom u starých rodičov a mali prísť až okolo ôsmej, takže... takže budeme samy.

Konečne sme zastavili pred veľkým sivým domom. Woo Young ma potiahol hneď do dvora, takže som nemala čas poriadne obdivovať ich dom. Rýchlo ma tlačil do vchodových dverí.

„Veď máme veľa času!" začala som mu hovoriť so smiechom. „Čo robíš?"

„Som hladný," zašomral a odomkol vchodové dvere. Dala som si dole kabát a topánky a čakala som, kde ma zavedie ďalej. Vnútro domu bolo veľmi moderné. Biele steny zdobilo veľa rámikov s fotkami. Nestihla som na ne poriadne zaostriť, pretože ma Woo Young rýchlo ťahal do kuchyne.

Postavil ma pri kuchynskú linku, kde bolo nachystané ovocie a nutela.

„Tvoja robota," povedal a potom ukázal na už hotové zarobené cesto pri šporáku. „Moja robota."

„Lievance?" spýtala som sa s úsmevom. Woo Young niečo stlačil na šporáku, kde už mal nachystanú panvicu a potom ku mne podišiel. Z kuchynskej linky zobral čiernu zásteru.

„Min Gi mi prezradil, že ich máš rada," povedal a krátku zásteru mi priložil na brucho. Nezasahovala som mu do jeho roboty. Zdvihla som však vyššie ruky, aby mohol dlhé šnúrky zástery obviazať okolo môjho drieku.

„Je divné, že si Min Gi niečo také pamätá." Naozaj som z toho celkom milo prekvapená. Min Gi sa nezdá.

Woo Young zrazu k sebe potiahol šnúrky zástery, čiže aj mňa, a s malým spokojným úsmevom mi spravil mašličku na bruchu. Snažila som tváriť, že to čo práve spravil mi neoslabilo kolená.

Woo Young sa pozrel do hora a s úsmevom sa zamyslel: „Nepovedal by som, že si to sám od seba pamätá. Skôr bol motivovaný si spomenúť a povedať mi to."

Jeho oči sa opäť vrátili na mňa. Tváril sa previnilo počas zaväzovania si vlastnej zástery.

„Ako bol motivovaný?" spýtala som sa.

„To by ti mal on povedať," odpovedal a začal cúvať dorazu späť k panvici.

„Ak si ho mučil-"

„Preháňaš," odpovedal a začal miešať cesto od lievancov.

„Týral," opravím sa. Woo Young sa na sekundu zasmeje. „To je škaredé slovo."

Otvorím nad jeho poznámkami ústa. „Čo si mu robil?" Naozaj to chcem vedieť. Ignoruje ma a na rozpustenom masle začne robiť prvú várku lievancov.

„Woo Yo," nahodím nevinný tón hlasu. Woo Young sa pousmeje a začne si hrýzť spodnú peru. Lenže ani to ho nepresvedčí, aby mi povedal čo spravil Min Gimu.

„Fajn," poviem a začnem si chystať ovocie na lievance. „Spýtam sa ho. Ak ešte žije."

Woo Young sa uchechtne. „Nič som mu nerobil. Ani som sa ho nedotkol. Veľmi ľahko to z neho šlo von."

valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×Where stories live. Discover now