valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Rozídem sa s ňou.

„Jee, máme problém," privíta ma Min Gi v triede pred prvou hodinou. Čakám, že mi povie, že po ňom ide polícia, FBI, CIA... Ale on...

„Mama chce spoznať Hyun Jin."

Pozriem sa na neho ako na debila, ktorým je. „Po prvé, volá sa Hyun In a po druhé, kde je ten problém?"

Min Gi si sadne na jeho miesto a odloží si tašku na zem. „Vidíš? Neviem ani jej meno, ako s ňou mám večerať pred mamou?"

Áno, dobre. Má pointu.

„Tak jej daj nejakú prezývku. Aspoň sa nepomýliš pri jej mene.  Miláčik, cicka, láska," navrhnem. Min Gi sa na mňa kyslo pozrie. „Chodila si ty niekedy s niekým?"

„A ty snáď áno?" urazím sa. Nemusel ma takto ... odhaliť.

„Nie, ale určite tak svoju babu nebudem volať," založí si ruky cez sebe a pozrie sa za mňa na Hyun In.
„Volal by som ju princezná," prezradí hanblivo. A tento chalan je člen mafie. 

„Ooooooo. Min Gi," roztopím sa z toho aký je zlatý. Snažím sa mu poštípať líca ale nahne sa dozadu, takže nedočiahnem.

„Nemôžeš byť s nami na tej večeri? Ja neviem o čom sa s ňou mám rozprávať," povie a ľahne si s hlavou na lavicu.

„Keby pred ňou stále neutekáš a spoznal by si ju, možno by si tu teraz nekňučal ako malé decko."

Min Gi náhle zdvihne hlavu. „Mám to."

Čakám čo povie dalej. „Rozídem sa s ňou."

„Nie!" povieme s Hyun In naraz. Pomaly sa otočím na Hyun In, ktorá si drží ústa rukami.

Dá si ruky preč a vyrovná sa. „Môžeme sa dopredu dohodnúť o čom sa budeme baviť," navrhne. Začnem prikyvovať. „Plus Hyun In nevie niekedy zavrieť ústa takže ticho za stolom určite nebude," doplním ju.

Min Gi sa na nás skepticky pozerá. „Naozaj dnes nemôžeš?" nahodí na mňa smutný pohľad.

„Tá večera je dnes? Už som dohodnutá s Hwan, že ideme do kina," prezradím mu moje plány. Hwan sa ma to spýtala dnes ráno pred školou. Chce vidieť nový film od DC a v stredu sú najlacnejšie lístky v našom kine. Aspoň preto si myslím, že ideme dnes a nie v piatok alebo cez víkend. 

„Neboj Min Gi," ozve sa Hyun In. „To zvládneme."

Min Gi sa asi prvýkrát v živote na ňu usmeje. „ Okej princezná. Verím ti."

Po škole prídem domov kde sa prezlečiem do normálneho oblečenia a o hodinu neskôr už čakám Hwan pri našom čakacom mieste – pri moste. Vravela mi, že kino začína o 17.30, takže ešte máme hodinu a pol čas. Preto si myslím, že ešte pôjdeme pozrieť tých pár obchodov čo tu máme alebo si sadnúť do jedinej kaviarne v tomto mestečku.

Hwan dorazí o pár minút neskôr a vyberie sa úplne iným smerom, než je naše kino.

„Kam ideš?" opýtam sa zmätene.

„Na zastávku predsa," povie akoby sa nechumelilo. Vtedy si uvedomím, že ona celý čas chcela ísť do kina nie tu ale...

„My ideme do vedľajšieho mesta do kina?" začnem panikáriť.

Woo Young má môj papierik. Čo mám teraz robiť?

„Áno. Hentaký film by u nás nikdy nehrali," hovorí Hwan.

„Minule tu hrali aj MARVEL," zašomrem.

Nič sa nám predsa nestane. Máme normálne oblečenie, nikto nespozná z akej školy sme. Bude to okej a Woo Young nič nezistí.

Do 50 minút sme už v obchodnom centre. Oblúkom sa chcem vyhnúť kníhkupectvu. Ako prvé si ideme kúpiť lístky. Keďže ten film už hrajú pár dní, riskli sme kúpu na mieste.

„Dobrý," poviem týpkovi, ktorý nám stojí chrbtom za pokladňou. Otočí sa a ja sa nenávidím za to ako som ho pozdravila. Mladý chalan asi v našom veku sa na nás pozerá s krásnym úsmevom.

„Čo to bude dámy?" opýta sa nás a oprie sa o pult.

Všetko nechám na Hwan lebo ja som krepa. Odniekiaľ mi je ten chalan povedomí.

„Jasné, že nám došiel papier na stroji, hneď som späť," uistí nás a zmizne nám z dohľadu.

„Prečo mi príde povedomí?" pošepkám Hwan.

„To je ten pekný basketbalista, číslo 16," zapiští mi do ucha Hwan. No jasné!

Číslo 16 je späť a o pár sekúnd nám tlačí lístky.

„Ďakujeme," povieme s Hwan naraz a on na nás žmurkne. Žmurkne! Ešte v živote na mňa nikto nežmurkol a určite to nebol pekný basketbalista. Mám chuť skočiť cez zábradlie. S Hwan sa rozhodneme ísť ešte do jedného obchodu s oblečením.

„On je taký," začnem.

„Ja viem," súhlasí Hwan a spolu sa nad ním rozplývame. „Ale ja som ho videla prvá."

„Mám zakázané sa na neho pozerať?" zasmejem sa.

„Áno," povie Hwan. „ Ty máš Woo Younga, nechaj mi tohto hot basketbalistu."

Otvorím nad jej vetou ústa dokorán. „Nikoho nemám."

„Mhmm," Hwan pokračuje ďalej smerom k obchodu. Vybrala si cestu, ktorá vedie okolo kníhkupectva. Moje oči okamžite zablúdia k pokladni, ktorú je vidno cez sklenenú vitrínu.

Je tam. Yeo Sang si číta knihu a našťastie sa nepozerá na nás, keď prejdeme okolo.

„Chceš ísť pozrieť knihy?" spýta sa ma Hwan a ja sa na ňu rýchlo pozriem. „Nie."

Divno sa na mňa pozrie, preto dodám : „Mám 5 nových kníh, zatiaľ mi to stačí."
Hwan kývne a povie : „Kníh nikdy nie je dosť."
Neisto sa jej spýtam : „Ty... tam nechceš ísť?"

„Hmmm. No hovorila si, že mi požičiaš nejakú a ak sa mi bude páčiť, tak si ju pôjdem kúpiť po tom."

Som rada za jej odpoveď. Čo ak by Yeo Sang odo mňa pýtal tú kartičku naspäť? Pamätal by si ma vôbec?

10 minút pred začatím kina už sedíme na našich sedadlách. Hwan je smutná, že sexi basketbalista nepredával aj jedlo a tak ho už nevidela znova.

Film trvá hodinu aj 40 minút. Obe sme spokojné a cestou z kina sa bavíme o filme. Na malej chodbe pred kinom stojí Yeo Sang s basketbalistom.

„Omg," poviem nahlas.

„On musí vlastniť motorku, neverím, že nie," šepká Hwan. Basketbalista stojí pred nami v džínsoch a v čiernej koženej bunde a naozaj vyzerá ako motorkár. Pre tých má Hwan slabosť.

„Prečo musia stáť takto pri východe?" zaškrípem zubami.

„Neviem ale dúfam, že ešte raz na nás žmurkne," odšepne Hwan.

Na malý moment sa moje a Yeo Sangove oči stretnú.Okamžite na mňa ukáže prstom a usmeje sa. „Nepredal som ti zbierku fantasyporna?"