valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Debil, ja viem.

Zazvoní prvýkrát. Woo Young začne cúvať dozadu.

„Ako mi môžeš niečo takéto povedať? Ako ho môžeš za niečo také obviniť?" neverím mu. Proste nie. Yeo Sang je dobrý.

Woo Young sa na mňa iritovane pozrie. To ja by som sa tak mala na neho pozerať. Zamračím sa na neho ešte viac.

„Yeo Sang rád točí veci, tak si dávaj pozor na to, čo s ním robíš."

A odíde.

Mňa nechá s otvorenými ústami na chodbe. A to má zas čo znamenať?!

Rýchlo sa otočím na päte a napochodujem si to do našej triedy. Niekto sedí na mojom mieste. Seong Hwa z tretej áčky. O niečom sa baví s Min Gim. Nechcem ich vyrušovať tak zastanem pri Hyun In, ktorá rýchlo ťuká niečo do mobilu.

„Hwan už je skoro pred školou," povie mi bez toho, aby sa na mňa pozrela.

„To ona ti povedala o tom, kto ide na tú párty?" spýtam sa jej. Prikývne.

Nemám z toho dobrý pocit. Woo Young mi vždy hovorí také strašné veci o Utopií, ale to Valhala mi na vlastné oči ukazuje, aká je hrozná. Ako jediná nebezpečná osoba z Utopie mi príde Hyun Jin. Hyun Jin, ktorý skoro zabil moju kamarátku.

„Hyun In, že si budeš dávať na párty pozor čo hovoríš a robíš..." skôr jej oznámim akoby som sa jej opýtala. Pozrie sa na mňa.

„Ja som vždy opatrná," povie. Obe vieme, že to nie je pravda.

„Hyun Jin je naozaj-"

„Debil, ja viem," skočí mi do reči Hyun In. Podozrivo sa na ňu pozriem.

„Prečo mi to príde, že o ňom vieš oveľa viac než ja?" vyzvedám. Ohúrene sa na mňa pozrie. Herečka...

„A čo si myslíš, že ho stalkujem po nociach? Nie, Jee. Odpoveď na tvoju otázku je nie," povie mi priamo do očí. Prečo mi všetci klamú? Alebo... prečo začínam o všetkých pochybovať?

Pozriem sa na jediný pevný bod v mojom živote. Min Gi sústredene počúva Seong Hwu. Chcem sa vrátiť späť v čase, keď jediný môj problém bol ten, či si Min Gi učesal vlasy. Dramaticky si vzdychnem a rozvalím sa na Hyun Ininú lavicu. „Prečo je všetko tak na nič?"

„Na nič? Veď máš chalana, ktorý vie, že existuješ, nie?" spýta sa Hyun In.

„Áno, ale-"

„Tak sa nesťažuj!" zasyčí Hyun In. Postavím sa opäť ako normálny človek. Naozaj ju trápi ako sa k nej správa Min Gi.

„Mám mu trocha otvoriť oči?" potichu sa jej spýtam. Hyun Inina hlava s hlasným rachotom padne na jej lavicu.

„Ani to mi nepomôže. Jednoducho ma nechce. Prestanem sa snažiť. Nájdem si nový objav. Napríklad tento chalan za nami nie je na zahodenie..." zašomre. Uškrniem sa. Nie je náhodou pre neho špiónka?

„A potrebuješ mať chalana? Ja som sa nesnažila o nikoho a stalo sa," snažím sa jej zlepšiť náladu. „Nesnaž sa toľko a niekto ti padne pod nohy."

„Ja nechcem, aby mi padol pod nohy. Stačí, keď mi ich pobozká," uškrnie sa. Štuchnem ju do pleca. Seong Hwa okolo mňa prejde a mne sa uvoľní stolička. Položím si pri lavicu tašku.

„Hwan píše, že si ide ešte kúpiť jedlo. Idem jej naproti," povie Hyun In a odíde z triedy. Sadnem si oproti Min Giho a kopnem ho pod lavicou do nohy. „Au!"

„Páči sa ti Hyun In alebo nie?" idem hneď na vec.

Min Gi si začne šúchať zranené miesto na nohe. Škaredo sa na mňa pozerá. „Princeznú?"

Aspoň vie o kom točím. „Áno. Lebo ona očividne ťa má rada od prvého dňa, čo ťa videla."

Prvý školský deň bola jedná veľká katastrofa. Min Gi – stoosemdesiat centimetrový obor – omylom vrazil do Hyun In a ona pred ním padla na zadok. Plus... skoro na ňu stupil. Tak sme sa vlastne stali kamarátky. Pomáhala som jej postaviť sa na nohy. Pri tom sa ma vypytovala na Min Giho. Láska na prvý pohľad. Žiaľ len z jej strany.

Min Gi si dá ruku pod bradu a pozerá sa na otvorenú učebnicu dejepisu. „Nie je až taká zlá..." zašomre.

„Takže?" vzplanie vo mne nádej.

„Takže čo?" spýta sa Min Gi. Opäť ho kopnem do nohy- tento raz slabšie než predtým. „Au."

„Takže sa k nej budeš správať ako normálny človek? Budeš ju vnímať? Vedieť jej meno?" chrlím na neho.

Min Gi sa na mňa znudene pozrie. „Vždy som vedel jej meno."

„Prosím?" skoro padnem zo stoličky.

Min Gi sa slabo usmeje. „ Sa mi páčili jej reakcie, keď si myslela, že neviem kto je."

Pokúsim sa ho kopnúť celou silou ale uhne sa. „Vieš aké je to zvrátené? Naozaj si jej tak ubližoval."

Nemôžem uveriť, že takto s ňou zaobchádzal rok aj pár mesiacov.

„Ja jej to vynahradím," povie a prestane sa pozerať do učebnice. Pozrie sa na mňa a povie: „ Je to predsa moja frajerka, nie?"

Zostanem trocha zamrznutá na mieste. Okej... pred pár minútami mi hovorila, že sa o neho už nechce snažiť... lenže teraz sa on o ňu chce začať snažiť. Čiže... Nepoviem jej o jeho citoch. Nech zistí sama, že ju má rád. Ak by o tom vedela, tak by to nebolo také úprimné a nečakané.

„Budeš sa poriadne snažiť, jasné?" ukážem na neho s prstom. Min Gi začne rýchlo prikyvovať.

„Kúpim jej kvety-"

„Nie. Nekúpiš. Nemá rada živé kvety," prezradím mu. Zhrozene sa na mňa pozrie. „To fakt?"

Prikývnem. Hyun In je proste... iná.

„Mal by si sám zistiť čo má rada a čo nie. Tak otvor tvoju veľkú papuľku a začni vyzvedať," rozkážem mu. Vyzerá byť odhodlaný. To je dobrý znak toho, že mu na nej záleží. Postrapatím mu vlasy.

„Heej! Vieš koľko mi ráno trvá ich dať do správnej pozície?"

Usmejem sa na neho. Prestane sa na mňa mračiť.

„Ako...to ide s tvojím..." opatrne začne. Toto je prvýkrát, čo sa ma na Yeo Sanga pýta.

„Fajn. Aj keď o ňom stále počujem hrozné veci od Woo Younga," posťažujem sa. Opäť sa v mysli vrátim k Woo Youngovým slovám o smrti jeho kamaráta.

„Jee," Min Gi nahodí jemný tón hlasu( čo sa nestáva často). „Dávaj si hlavne pozor a nebuď s ním sama. Nech sú baby vždy s tebou. Alebo aspoň jedna."

„Bojíš sa o mňa?"

Tento raz mi on postrapatí vlasy. „Jasné, že áno. Chalani sú odpad."

Začnem sa na ňom smiať. „To hovorí ten pravý!"