valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Príde ti to vtipné?

Po desiatej sme dorazili do hotela, kde budeme dnes spať. Mali sme si na našich izbách odložiť nepotrebné veci a o pol hodinu sa stretnúť pred vchodom hotela. Naša izba je obrovská s jednou manželskou posteľou a menšou prístelkou.

Pred hotelom nám triedna povie, že odteraz až do 17tej môžeme chodiť po vianočnom mestečku. Po sedemnástej už máme byť v hoteli a ísť na večeru.

Min Gi nás opustí a preto chodím hore dole len s babami. Naša prvá zastávka je McDonalds. Veľmi zdravý obed. Najlepší je dezert v podobe zmrzliny. Áno, je 25. novembra, a čo.

Okolo 12tej zamierime do centra kde sú trhy. Sú tu hlavne domáce výrobky. Rozmýšľam, či by som niečo nekúpila Min Giho mame. Neviem, či jej Min Gi niečo už kúpil na Vianoce.

Po dvoch hodinách chodenia si ako najväčšie lemry sadneme na lavičku a pozorujeme ľudí.

„Triedna aká je vysmiata," spozoruje Hwan. Všetky sa pozrieme smerom kde sa pozerá Hwan. Triedna sa smeje ako tínedžera na niečom, čo povedal triedny Woo Youngovej triedy. Podotýkam, že je od nej asi o 20 rokov mladší. Neverím, že spolu spia. Flirtovať áno, ale spať? Eww.

Zastavia sa pri nás aj Min Gi s Yun Hom. Obaja jedia niečo sladké a krásne voňavé : vafle s jahodami poliate čokoládou. Predtým, než sa s babami rozbehneme do stánku s vaflami, poprosím Hwan aby ma odfotila s Min Gim. Fotku pošlem jeho mame, že jej veľké dieťa ešte žije a priberá. Následne idem aj ja priberať.

Celkovo najviac peňazí minieme na jedlo a nealkoholický punč, keďže máme zatiaľ len 16. Aj my si spravíme fotky. Najviac sa mi páči momentka kedy Hyun In na seba prekotí jej punč. S babami sa pripojíme k našej triede, ktorá sa zhromaždila pri veľkom vianočnom stromčeku, ktorý sa nachádza na námestí. Opäť si porobíme fotky a len tak kecáme.

Mrznem. Keďže ešte nie je sneh vonku, tak som si obula na seba Vansy. Môj nos mi už podľa mňa aj odmrzol. Po ceste do hotelu sa trasiem ako osika.

„Dobre baby. Idem utekať lebo to už nevydržím," poviem s roztrasenými zubami.

„To vydržíš. Ešte 5 minút a sme tam," odpovie mi Hwan. Jej sa to ľahko povie, keď jej nikdy nebýva zima. Členky máva vonku aj keď je mínus 5 stupňov. Namiesto behu začnem skákať okolo nich. Začnem sa smiať od bolesti. „ Ja si necítim prsty na nohách!" Normálne mi začnú tiecť slzy, čo ma ešte viacej rozosmeje.

„Hwan," poviem keď sa dosmejem , „ ja bežím."

„Počkaj, to si nahrám nech mám dôkaz," Hwan si vytiahne mobil a ja nečakám na znamenie. Začnem bežať s rukami vo vačkoch.

„Vyzeráš ako titan keď beží požrať ľudí," zakričí za mnou Hwan. To ma opäť rozosmeje, že už nemôžem pokračovať v behu pretože ma prehýba od smiechu. Keď sa dosmejem, vystriem sa a pozriem na baby, ktoré sa pomaly za mnou šuchcú. Začnem opäť skákať na mieste a všimnem si, kto kráča za nimi.

No kto iný by to mohol byť. San a jeho skupinka. Min Giho však nevidím. Nie že by som sa poriadne pozerala... Verím, že sa o neho Yun Ho postará, aby sa nestratil.

„Jee, bežala si asi desať sekúnd. To je tvoj rekord!" zakričí na mňa Hwan. Chce sa mi skočiť do kanála. Teraz celá Valhala vie, akú mám asi kondičku. Ďakujem Hwan.

Konečne sú pri mne a Hwan mi ukáže video môjho behu. Tak sa na tom začnem smiať, až mi vybehne sopeľ z nosa.

Vďaka smiechu si začínam cítiť líca ale stále sa trasiem. Triedna čaká pred hotelom a prečiarkuje si naše mená. Všimnem si, že Min Giho meno už je prečiarknuté, čo znamená, že už sa vyhrieva kdesi v teple.