valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Chceš?

Všetky myšlienky, ktoré som mala v hlave zmizli. Nič som tam nemala, nič som nevedela. Len som neprítomne pozerala na Woo Younga. Mobil mal priložený pri uchu a s niekým volal. Objal ma okolo pásu a pritiahol si ma k sebe bližšie.

Nepáčilo sa mi, že San použil Min Giho meno a Utopiu v jednej vete.

„Poď." Woo Young ma chytil za lakeť a začal ma ťahať po ulici.

„Za Min Gim?" spýtala som sa s malou nádejou v hlase. Možno tá správa bola vtip, mala iný význam...

„Za Hyun In," odpovedal mi.

„Prečo?" čakala som na odpoveď, no žiadna neprišla. „Prečo ideme za ňou a nie za ním?"

Woo Young zastavil a pozrel sa mi do očí. „Ona s ním bola ako posledná, tak sa jej pôjdeme spýtať čo sa stalo, dobre?"

Prikývla som. Zas sa mi chcelo plakať. No udržala som to v sebe, chytila som Woo Younga za ruku a nechala sa ním viesť. Myslela som si, že pôjdeme k Hyun In domov, alebo pri tú starú budovu, kde je boxerský ring. My sme však išli... do parku. Naposledy som tu bola pred mesiacom. Bolo to poslednýkrát, kedy som videla Yeo Sanga.

V parku nikto nebol okrej malej skupinky ľudí. Ako sme sa k nim približovali bližšie a bližšie, vedela som rozoznať kto je kto. Hyun In sa prechádzala nervózne hore dole. San stál pred lavičkou a telefonoval. Yun Ho sedel na lavičke a zakláňal hlavu dozadu. Seong Hwa stál za ním a s niečím bielym mu utieral bradu. Až keď sme boli len pár metrov od nich a pouličná lampa svietila priamo nad nimi, všimla som si, že Yun Ho bol celý od krvi. 

Prišlo mi z toho zle... čo ak tá krv patrila Min Gimu? 

„Jee!" počula som Hyun In a zrazu sa na mňa valila. Woo Young ma pustil a prešiel za chalanmi. Ja som sa ocitla v jej objatí. Začala na mne vzlykať.

„Ja som – som nechcela, aby to takto dopadlo," lapala po dychu na mojom pleci.

„Kde je?" spýtala som sa jej potichu.

„Neviem," viacej si ma k sebe pritisla. „Zrazu sem prišli a zobrali ho."

„Kto?" Odstúpila som od nej. Pod očami mala čierne more. Zobrala som vreckovku z vačku a začala som jej utierať líca.

„Ja neviem, predtým som toho chalana v živote nevidela a ani tých ostatných chalanov. Ale museli byť o niekoľko rokov starší," povedala už s oveľa pokojnejším hlasom. Stále sa však triasla. A možno som sa ja triasla. Neviem.

„Čo ste tu vôbec robili?" spýtala som sa.

„Vozili sa na skateboarde. Yun Ho sa chce zlepšiť vo vození dvoch ľudí naraz, tak sme mu pomáhali a zrazu z ničoho nič bum. Yun Ho bol na zemi a na ňom dvaja chalani. Mňa niekto chytil zozadu a Min Giho..."

Opäť sa rozplakala a tak som ju objala. Toto sa vážne reálne nemohlo diať. Načo... prečo... kto by chcel Min Giho? Prečo práve jeho? Dobre, on bol ten, ktorý sa hackol Hyun Jinovi do mobilu a spôsobil, že väčšina Utopie je teraz v chládku, ale...

Potrebovala som si sadnúť. A dýchať. A nepanikáriť.

Chytila som ju za zápästie a ťahala som ju k lavičke, kde sedel stonajúci Yun Ho.

„Všetko je to moja vina," zašomrala Hyun In ako sme si sadli.

„Nie je," odpovedal jej Yun Ho. Vyzeral naozaj... dobito. Nechcela som študovať jeho krvavú tvár pridlho.

„Ale áno, je. Ja..." povedala Hyun In, no na sekundu sa zastavila. Nadýchla sa a pokračovala: „Ja som tento týždeň išla za Hyun Jinom."

Všetci sme na ňu v tichosti hľadeli. Začalo mi postupne hučať v ušiach. Ak je do toho zapletený aj Hyun Jin, tak Min Gi... tak sa mi Min Gi možno vážne nevráti domov. Vyložila som si nohy na lavičku a objala si kolená, pretože som vážne potrebovala niečo držať. Toto je sen, že? Zlý sen. Min Gi je ...

„Načo si išla za ním?" ticho prerušil San. V živote som ho nevidela sa tak naštvane na niekoho pozerať.

Pozrela som sa na Hyun In a videla som ju rozmazane. Super, zas mi tiekli slzy.

„Poslal mi list, kde chcel, aby som za ním prišla a že s tým neprestane, dokedy neprídem," Hyun In to hovorila veľmi potichu a do zeme. „Tak som prišla a povedala som mu nech ma nechá tak. Povedal mi, že mám pozdraviť Min Giho a potom to zmenil na to, že dá Min Giho pozdraviť od niekoho iného."

Prečo Hyun Jin proste nemôže... dať všetkým pokoj? Prečo o ňom počujem skoro každý týždeň?

Takto to nemalo byť. Už som o ňom nemala počuť - nikdy.

„A prečo si nám o tom nepovedala?" spýtal sa naliehavo San. Prečo to nepovedala mne? Min Gimu?

„Lebo... som ho chcela ignorovať a myslela som si, že mi dá tak už pokoj-"

„Keby nám o tom povieš, tak sme Min Giho mohli lepšie ochrániť a nie ho poslať von ako predjedlo pre Hyun Jina," San povedal Hyun Jinove meno akoby to bol jed na jazyku.

„San," ozve sa Woo Youngov pokojný hlas. Utriem si líca a pozriem na neho. Ruku má položenú na Sanovom pleci a pozerá sa na neho bez emócií. Nemohol by radšej mňa držať?

San sa rýchlo pozrie z Hyun In na Woo Younga a trocha sa mu uvoľnia všetky napnuté svaly na tvári. „Čo?" spýta sa už menej nasrdene.

„Nič sa mu nestane," odpovie mu jednoducho Woo Young. San chvíľu vyzerá, že mu na to niečo nepekné odvrkne, no len si hlasno vzdychne a začne sa prechádzať hore dole. Woo Young potichu prejde ku mne a nahne sa bližšie tak, aby som ho počula len ja.

„Zoberiem ťa domov," pošepká a cítim jeho ruku na mojej. Potrasiem hlavou a snažím sa nájsť jeho oči. „A čo Min Gi?"

Woo Young mi prejde s rukou po líci. „Zajtra sa ti vráti, uvidíš." Nechápem ako to môže hovoriť tak naisto? Čo ak sa nevráti vôbec?

„Určite ho kdesi ráno odhodia zbitého na cestu a nechajú ho tak, aby sa doplazil domov," ozve sa odniekiaľ Seong Hwa. „Tak to robia vždy."

„Poď," Woo Young ma jemne potiahne za ruku. Necítim si telo. Jeho ruky ma však držia a tak aspoň nepadám.

„A čo Hyun In?" zastavím v našej chôdzi. Nie že by sme sa dostali ďaleko...

„Hwa s Yun Hom ju zoberú domov," odpovie mi a potiahne ma dopredu. Jedna časť mňa s ňou chce zostať a druhá ju nechce vidieť. Naozaj o tom mala niekomu povedať. 

Ak sa zajtra Min Gi nevráti tak volám políciu. Už teraz sme ju mali zavolať. Čo ak bude neskoro a Min Gi-

„Môžem s tebou dnes zostať ak chceš," moje myšlienky preruší Woo Youngov hlas. „Aby si nebola sama. Chceš?"

Nasucho prehltnem a začnem prikyvovať hlavou. „Chcem."