valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Takto z nás nebudú kamaráti.

San spraví tú najhoršiu vec na svete. Dá si predo mnou dole tričko.

V momente ako som videla prvý záblesk jeho svalov na bruchu – otočila som sa a hľadala som lekárničku, alebo niečo s čím by som mu mohla vyčistiť jeho rany. Biela krabička bola hneď pri ringu. Podišla som k nej, zobrala ju a pomaly som sa otočila na Sana. Našťastie mal na seba oblečené čierne tričko. Síce to bolo obtiahnuté tielko, ale s tým som dokázala žiť. Rozkročmo sedel na lavičke a so zubami si dával dole boxerskú pásku z rúk. Potichu som si k nemu sadla a lekárničku som položila pred jeho nohy – nech je medzi nami niečo.

Zrazu vystrel jeho pravú ruku pred moju tvár. Myklo ma, pretože na jednu milisekundu som si myslela, že mi ide vraziť.

„Práve si so sebou cukla alebo mi blbne oko?" opýta sa ma San.

„To prvé," odpoviem mu a on sa zasmeje.

„Pomôžeš mi to dať dole?" opýta sa. Preto predo mňa vystrel ruku. S telom sa viacej vytočím k nemu. Chytím mu opatrne ruku a začnem odmotávať pásku, ktorá je od krvi a potu.

„Ja baby nebijem," ozve sa.

„Dobre," odpoviem mu a plne sa sústredím na odmotávanie. Tak pevne to tam mal obmotané... ako mu mohla prúdiť krv do ruky?

„Tak nabudúce sa nemykaj," skôr mi rozkáže ako oznámi. Nabudúce mi nepchaj päsť pred tvár! To mu však nemôžem povedať. Nadýchnem sa a s výdychom poviem: „Dobre." San si pritiahne späť jeho ruku k sebe. Zmätene mu pozriem do tváre, keďže som ešte nebola hotová.

„Takto z nás nebudú kamaráti," povie mi. Naskočí mi husia koža z toho ako vážne sa na mňa pozerá. Nechcem byť jeho nepriateľka. Neviem čo mám robiť. Otvorím ústa, že mu niečo na to poviem, ale ... on sa začne smiať. Celá jeho krvavá tvár sa rozžiari.

„Ty sa ma vážne bojíš," povie so smiechom v hlase.

Prehltnem a vydýchnem si. „Mám pred tebou ... rešpekt," odpoviem trocha neisto. Je to divné hovoriť niekomu tak starému ako ja túto frázu.

„Prečo?" opýta sa – podotýkam, že sa stále usmieva ako slniečko na hnoji. A ja sa snažím nepozerať na jeho malé jamky na lícach.

„Nie si náhodou líder Valhaly?"

„A čo," odpovie.

Radšej sa pozriem na lekárničku, ktorú následne otvorím.

„A to. Ľudia sa ti nemôžu pozerať ani do očí, pokiaľ im to nedovolíš," uvediem mu príklad číslo jedna.

Nahne sa ku mne bližšie, aby som mu mohla vyčistiť čelo s vatovým tampónikom, na ktorý som dala peroxid.

„Starý zvyk z Utopie," odpovie mi a úsmev mu konečne povädne.

Nepoviem mu, že to bude štípať. Určite to vie... Prižmúri oči keď mu začnem čistiť ranu na čele.

„Preto sa ma bojíš? Lebo si sa na mňa nemohla pozrieť? A pokochať sa?" spýta sa.

„Bolel ma krk z toho pozerania sa do zeme," odpoviem mu sústrediac sa čistenie jeho čela. Krv mu už prestala vytekať.

San sa zasmeje nad mojou poznámkou, čo ma trocha vyruší z tranzu ošetrovania. Dám sa od neho preč dozadu a zoberiem nový vatový tampónik.

„Prepáč, nechcel som ti spôsobiť takú bolesť," povie mi sarkasticky.

Chvíľu premýšľam, či sa ho mám alebo nemám spýtať na jeho dvojtvárne správanie. To ma vždy na ňom zaujímalo a vyrušovalo zároveň. Ale poďme na to.

„Niekedy si strašne prísny líder Valhaly a potom si zrazu usmievavý koláče jediaci chalan. Veľmi ma to mätie," priznám sa. Alebo práve to ma možno desí. Že neviem, kto je pravý San.

Neusmieva sa ale ani sa netrávi prísne. Takže dobre, nie? Neurazila som ho a ani som ho nenaštvala.

Opäť sa k nemu nahnem, aby som mu vyčistila peru, ale on mi chytí zápästie a zastaví ma.

„Nikdy som nechcel byť lídrom," začne a položí mi ruku na jeho nohu. Stále mi ju drží, no nie je to silný stisk. „Vlastne som nikdy nechcel byť ani v Utopii, ale Jackson – toho poznáš, že?" spýta sa a ja prikývnem , „ strašne nás nenávidel. Chcel nám nakopať zadok a tak nás donútiť, aby sme vonku toľko nevymýšľali... lenže som ho zložil na zem ešte predtým, než otvoril ústa. Nevedel som, že Jackson je líder Utopie a už vôbec nie, že Utopia má také divné pravidlá – porazíš lídra v bitke a si novým lídrom."

San si vzdychol a zaostril zrak na zem.

„Keďže som bol veľmi namyslený," zaškerí sa, pričom si nemôžem pomôcť a usmejem sa , „ zobral som jeho miesto lídra Utopie. Lenže som bol pre nich len decko a tak ma neposlúchali. Preto..." San sa trocha zahanbene na mňa pozrie. „Preto tá maska prísneho lídra. Chalani dostávali tresty keď neposlúchali. Hádaj kto ma najviac neposlúchal."

Najprv som chcela povedať, že Woo Young a zarazila som sa, pretože... Woo Young bol určite ten, ktorý tresty dával – nie ich prijímal.

„Hyun Jin?" tipnem si. San smutne prikývne a pustí mi ruku. Pokus dva o vyčistenie jeho pery je úspešný.

„Ak by Hyun Jin nerobil toľko problémov, možno by si jeho nenávisť nevybil na mojom b-"

„Hrdličky," za mnou sa ozve známy hlas. „Ešte bližšie ste k sebe nevedeli ísť, čo."

Odsuniem sa dozadu od Sana. Hotovo. Všetko na tvári má ošetrené.

Pozriem sa za seba na Woo Younga, ktorý v ruke drží čiernu bundu. Nevyzerá, že by bol v zlej nálade. Práve naopak. Usmieva sa.

„To máš na cestu domov," povie a zamáva s bundou.

„Oooo, aký starostlivý," potešene sa postavím z lavičky a podídem k nemu. Pomôže mi obliecť si bundu, ktorá je asi o dve čísla väčšia než som ja.

„Ja vždy," zamrmle.

„Mhmm," odpoviem s úsmevom. Zips bundy mi zapne až po bradu. Och, naozaj mi je teraz teplejšie. Keď skončí, objíme ma okolo pliec a pozrie sa na Sana. Ten si v tichosti dáva dole pásky z ruky – moju nedokončenú robotu. Tak ako náš rozhovor. Raz by som ho chcela dokončiť.

„Potrebujem aby si zajtra nebol doma," povie mu Woo Young.

„Ak tu so mnou teraz zostaneš tak kľudne," odpovie mu San bez toho, aby sa na neho pozrel. Zosmutnelo ho to, o čom sme sa rozprávali? Viem čo mi chcel povedať. Keby netrestá toľko Hyun Jina, možno by mu to Hyun Jin nevrátil v podobe zabitia jeho brata. San sa určite za to obviňuje...

„Nebuď idiot," zavrčal mi Woo Young pri uchu. Viacej som sa k nemu pritisla.

„Mal si staviť na mňa," zašomre San a odhodí krvavé pásky na zem. Postaví sa z lavičky a pomaly prejde pri nás.

„A prehrať? Vedel som, že spravíš," povie Woo Young.

„Možno keby na mňa stavíš, tak by som neprehral." San na mňa žmurkne a odíde od nás. Prečo sa hádajú ako starý manželský pár?

„O 5 minút nech si pri mne!" zakričí Woo Youngovi.

„Idiot," vzdychne si Woo Young a postaví sa predo mňa. Zoberie si do rúk obe moje líca a povie: „ Min Gi ťa zoberie naspäť domov."

„Prečo ma nemôže zobrať Yun Ho?" opýtam sa nevinne.

Woo Young prižmúri na mňa oči a stlačí mi líca, čo spôsobí, že sa rozosmejem. Je zlatý keď žiarli.

„Zajtra pre teba prídem," povie a dá mi rýchlu pusu na čelo. „A nič predtým nejedz."