valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Mám za seba náhradu!

Z nervového zrútenia ma preberie môj mobil, ktorý mi začne vibrovať v zadnom vačku mojich nohavíc. Trocha sa zľaknem, že mi volá Yeo Sang... Nie, on fakt nemohol mať orgie. To vážne k nemu nesedí.

Volá mi mama. Zdvihnem jej hovor a čakám na jej otázky ohľadne toho, kedy prídem domov.

„Potrebujem aby si mi pomohla so svetlami vianočnými," odôvodni prečo mi volá. Naozaj sa mi nechce hýbať a už vôbec nie vešať svetielka na náš dom.

„O 5 minút som tam," poviem sklesnuto a zruším ju. Postavím sa z postele a pomaly sa vydám k dverám. „Musím už ísť. Mám sa sem ešte zastaviť?" spýtam sa Hyun In.

Namiesto nej mi odpovie Min Gi. „Nemusíš. Chcel som začať pozerať ten seriál, o ktorom stále hovoríš," povie jej Min Gi do ucha. Hyun In vypleští oči a prekvapivo na mňa pozrie. Trocha mi to zdvihne náladu.

„Jee, nechoď sem," rozkáže mi a pozrie sa za seba na môjho naj kamoša. „Vážne to chceš začať pozerať?"

Ani ja nemôžem uveriť, že Min Gi vôbec chce začať niečo pozerať. 

„Aj ja už pôjdem," Woo Young sa tiež dostaví ku dverám. „Keby čosi tak volajte."

Odzdravíme ich a v tichosti sa vydáme po známych schodoch dole ku vchodovým dverám. Uvedomím si, že mám stále na sebe Min Giho mikinu až keď už kráčame po ulici. Medzi nami je veľká medzera.

„Ako sa má Jinx?" preruší naše ticho Woo Young.

Ach môj Jinx. Už sa teším, keď budeme spolu ležať na posteli a ja mu budem plakať do kožucha. Pravdepodobne mi za to vyškriabe oči...

„Dobre," odpoviem , „ teraz je stále vo vnútri. Je moc veľká fajnovka na to, aby chodil po vonku keď je taká zima."

Woo Young sa uchechtne. „Aj náš Baki stále uteká do vnútra."

On má domáce zvieratko? „Kocúr?" spýtam sa zaujato.

Začne krútiť hlavou. „Mamin pes," oznámi mi.

„Mamin? Nepovedal si pred chvíľou, že „náš Baki"?" vyzvedám. Dnes mi o sebe povedal najviac za celú moju existenciu a nechcem aby s tým prestal.

„Niekedy sa za neho priznávam, niekedy nie," odpovie s úsmevom.

„Aj tvoja mama sa niekedy za teba priznáva a niekedy nie?" trepnem. Woo Youngovi zmizne úsmev z tváre a ja sa okamžite začnem báť o svoj život. Proste ten jeho zabijácky pohľad na mňa stále funguje a moje nohy sú zrazu ako želatína.

„Nemyslela som to vážne," poviem na obranu a dám pred seba ruky – ako keby ho to malo nejako zastaviť.

Prestane sa na mňa pozerať a opäť sa pozrie pred seba. Ruky si dá do vačkov a povie: „ Už si dlho predo mnou nepadala no kolená."

Haha, vtipný.

Nič mu na to neodpoviem. Nepáči sa mi, že sa mi chce usmiať z jeho poznámky.

Konečne uvidím svoj dom a moju mamu na balkóne. „Bože, prečo..." zašepnem. Musí byť vonku?

Musí nás vidieť? To zas bude rečí.

„To je tvoja mama?" spýta sa Woo Young.

„Mhm," odpoviem mu nesústredene. To vážne musíme svetlá vešať práve teraz? Nemôžeme počkať, keď sa vráti mužská hlava rodiny domov?

„Nepotrebuje s tým pomôcť?"

Nie. Nie. Nie. 

„Nie. Na to má mňa. Ja jej vždy pomáham, takže na to ani nemysli."