valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

To je moje dievča!

*HYUN JINOV POHLAD*

Úprimne, Woo Youngova štetka by si zaslúžila aj niečo horšie. Na pravej ruke som mal trocha jej krvi, ktorá zdobila aj môj nožík. Ten som držal pod sladkým krkom mojej mačičky. Netlačil som na ňu nijako hrubo. Dalo by sa povedať, že som ju tak trocha škrabkal po krku.

Hwan sa na nás otáčala a liezla mi s jej ustráchanými pohľadmi na nervy. Rýchlym krokom sme kráčali za partičkou chalanov. Všetci nám boli otočení chrbtom, hlavy mali pri sebe. Nechápem čo robili, ale nepáčilo sa mi, že mi nevenujú pozornosť.

„Hej!" zakričím. „Hala hala!"

Konečne sa na mňa pozrú. Usmejem sa na nich. Aaach, toto bude taká sranda. Hacker sa na mňa pozrie s toľkou nenávisťou, že si nemôžem pomôcť. Pobozkám ju na ľavý spánok. „Pekne ma poslúchaj, áno?"

„A keď nie, tak tiež ma porežeš ako Jee?" odpovie mi a pozerá sa pred seba na chalanov. Rada ma provokuje s jej nezáujmom o mňa. Nemám to rád, ale zároveň ma to vzrušuje.

„Nie. Niečo ti spravím, ale to čo z teba potečie nebude krv," zašepkám jej s úškrnom do ucha. Jej veľké hnedé oči dopadnú na mňa. Zasmejem sa na jej výraze a spokojne sa postavím pred tých všivákov.

Hong Joong sa na mňa prekvapene pozerá. „Hádam si si nemyslel, že ti dovolíme len tak odísť, pane."

Zamračí sa na mňa. Hah, dobre mu tak. Hwan sa postaví vedľa neho. Žeby som prihodil trocha oleja do ohňa?

„Vedel si o tom, že tvoja frajerka chodila s Bang Chanom? Ja nie," pousmejem sa na jeho výraze. Nevedel nič, pretože sa rýchlo pozrie na Chana, ktorý musí stáť za mnou. „Dozvedel som sa to až včera, keď mi Bang Chan povedal o tvojom pláne prestúpiť do Valhaly."

Nič nie je lepšie než malá zrada medzi kamarátmi. Keď už hovoríme o zradách medzi kamarátmi, natešene sa pozriem na Woo Younga.

„Yeo Sang sa teraz stará o tvoje dievča, Woo. Trocha som sa dal uniesť a," s úškrnom mu zakývam s nožíkom. Oči mu padnú na krv, ale jeho výraz sa nijak nezmení. Zarazím sa.

„Počkať," zasmejem sa a vrátim nožík späť na krk mojej cicky. „Vy spolu vážne nie ste? No tak to som jej potom nemal rozrezať sánku, moja chyba."

„Hyun In, čo jej spravil?" spýta sa hlbší hlas, ktorý patrí hackerovi. Ten vyzerá naozaj naštvane. Super!

Natočím sa s ňou tak, aby na nás lepšie videl.

„Len nejako takto som jej rozrezal bradu," názorne to ukážem na nej, samozrejme bez rozrezania. Sľúbil som jej žiadnu krv. Hackerovi zbledne celá tvár.

„Načo si sem prišiel Hyun Jin," ozve sa San.

Vzdychnem si a pozriem sa na neho. San sa na mňa tiež pozerá naštvane. Jeho nasrdený výraz mi kedysi naháňal strach, ale už som z toho vyrástol.

„Utopia má svoje pravidlá. A niekto ich tu porušil," pozriem sa na Hong Joonga.

„A to si nemohol spraviť u vás? Hong Joong nie je vo Valhale, takže tu nemáš čo robiť," odpovie mi San. Nemôže sa už Yeo Sang vrátiť? Tieto dohovory tak nemusím. Všimnem si ako Woo Young niečo zašepká vysokému chalanovi po jeho ľavici. Tipujem, že to musí byť Seong Hwa. Ten mu prikývne a bez zaváhania si to odskateborduje preč.

Zasmejem sa. „ Voláš posily, Woo?"

Woo Young sa na mňa usmeje. Konečne niekto kto neberie všetko vážne! Začne ku nám kráčať s rukami za chrbtom. Nezdá sa mi, že by v nich niečo predtým mal.

„Hyun Jiiin," povie zdĺhavo moje meno. Tak ma stále volal Sanov brat. Prestanem sa usmievať a čakám, čo také mi chce povedať.

„Teba by som zložil na zem aj poslepiačky," odpovie mi sebavedomo. Teraz mám chuť mu ten úsmev odrezať.

Jeho oči padnú na môj nôž v ruke. „Nie je toto trocha... pod tvoju úroveň?"

Prepichnem ho pohľadom. „Je to rýchlejšie ako niekoho topiť 5 minút pod vodou. Alebo to bolo menej?" zasmejem sa pri spomienke na Yeon Juna a jeho mykajúce sa telo podo mnou. Woo Young si zahryzne do vnútra líca ale stále sa usmieva. Čo má za lubom? Kam išiel Seong Hwa?

„Tak mi ukáž ako s tým vieš narábať," povie. Je akurát na dosah špičky môjho nožíka.

„Woo Young," varovne sa ozve San.

„To nič. Aj tak mi nič nespraví," odpovie mu Woo Young. To sebavedomie mu rýchlo zmyjem z tváre. Nadýchnem sa vône jej vlasov. Jej telo si pritlačím k sebe bližšie. Presuniem si ju na ľavú stranu a jej krk obchytím mojou dlaňou. Vydá zo seba slabý zvuk. Nožík si nastavím lepšie do mojej pravej ruky.

„Čo keby si ju pustil?" navrhne mi a kývne hlavou na ňu. Nie. Nikdy ju už nepustím. Nikomu ju nedám do rúk.

„Bojíš sa, že ťa podrežem aj takto?" zasmejem sa na ňom.

„Hyun Jin," začujem za sebou Yeo Sangov hlas. „ Čo zas robíš?"

Nemôžem byť teraz vyrušený. Sústredene sa pozerám na Woo Younga, ktorý zo mňa nespúšťa oči. „Pripravený?" spýtam sa. V momente ako sa po ňom zaženiem mi nôž s jedným úderom ruky vyhodí do vzduchu. Rýchlo ho chytí vo vzduchu a celou silou mi ho zapichne pod bradu. Špičku môjho noža cítim na podnebí. Môj jazyk ja prepichnutý a zaseknutý. Do úst sa mi nahrnie krv.

Ona vykríkne, pretože všetka krv padá na jej pravé rameno a krk. Pustím jej krk. Pustím ju celú. Najväčšia chyba v mojom živote.

Celá moja sánka, zuby, hlava ma neskutočne bolia. Zatnem všetky svaly a pomaly si nôž vyberiem spod brady. Prepichol ma tam, pretože som tam podrezal tú jeho štetku?

V nose cítim len pach mojej krvi. Moja ústa sú neustále plné krvou. Musím ich mať pootvorené, aby mi cez ne mohla ísť krv von.

Zabijem ho. Spokojne sa na mňa pozerá. Rozhodnem sa ho zložiť na zem. Chystám sa hlavou vraziť do jeho trupu a tak ho zhodiť na zem. Lenže ona sa objaví pri mojej tvári. Znepokojene sa na mňa pozerá. Bojí sa o mňa?

Ona mi však spôsobí ďalšiu bolesť. Kopne ma medzi nohy a ja padnem na kolená.

„To je moje dievča!"

Nemám potuchy, kto to povedal. Tak mi hučí v hlave, že nedokážem rozoznať hlasy. Predkloním sa a začnem na zem vypľúvať krv. Začínam vidieť malé hviezdičky.

„Trocha si si to zaslúžil," povie niekto vedľa mňa. Osoba sa ku mne zohne. Yeo Sang mi pokojne hľadí do očí. Zasmejem sa na ňom. „Chceš si do mňa kopnúť aj ty?" Tak to aspoň znie v mojej hlave ale myslím, že v skutočnosti tú vetu tak nevyslovím. Môj jazyk je úplne otupený. Yeo Sang mi podá ruku a zdvihne ma zo zeme.

„Chang Bin, odvez ho do nemocnice," rozkáže Yeo Sang.

Predtým než ma Chang Bin potiahne za lakeť sa poslednýkrát pozriem na ňu. Hlavu má zaborenú v jeho hrudi. On ju hladká po chrbte a vlasoch. To by som mal byť ja. To by som mal robiť ja. Nemal by sa jej vôbec dotýkať. Je moja.

„Hyun Jin," popoženie ma Chang Bin. „Ak tu vykrvácaš, tak ju už neuvidíš."

Mal som tu zostať a vykrvácať. Aj tak to bolo poslednýkrát, čo som ju videl.