valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Nemôžeme ísť preč?

/O päť rokov neskôr/

Najlepšia vec na svadbách sú koláče. Nie. Musím to viacej upresniť. Najlepšia vec na svadbách sú koláče od mojej mamy. Tie nikdy nikto neprekoná. Celý týždeň sme stresovali, či je ich dostatok. Ešte som jej s pečením aj pomáhala. Balila ich. Roznášala. Teraz si ich môžem v kľude užiť. Teda... Snažím sa, ale stále ma niekto ťahá na parket.

„Min Gi, od rána som na nohách, nemôžeš ma nechať sedieť na stoličke na aspoň desať minút?"

Vidno, že už si niečo vypil, pretože s úškrnom začal krútiť hlavou do strán.

„Jee, táto noc je raz život," odpovie mi a potom sa zarazí. „Teda existuje aj rozvod a môže byť ďalšia svadba."

Zasmejem sa na jeho poznámke a buchnem ho po pleci. Podvolím sa a odkráčam unavene na parket s mojim najlepším kamarátom.

„Woo Young kde zmizol?" spýta sa a chytí ma za ruky. Začne s nimi hýbať do rytmu hudby.

„Moja sesternica si ho požičala pred piatimi minútami a ešte sa nevrátili."

Woo Young nevyzeral moc natešene, keď s ňou odchádzal odo mňa preč. Som rada, že dnes nepovedal nie. Tým chcem povedať, že dnes súhlasil so všetkým, o čo som ho požiadala. Hlavný bod programu bolo, aby zapôsobil na moju rodinu.

„Myslím, že ho vidím," preruší moje myšlienky Min Gi. Pozriem sa na miesto kde sa Min Gi s jeho dlhým krkom pozerá. Začnem sa smiať, pretože Woo Young zdvíha moju sedemročnú sesternicu do vzduchu a vyzerá byť z toho vyčerpaný aj keď sa pritom usmieva.

„Nechceš ho ísť vystriedať?" spýtam sa Min Giho. Škaredo sa na mňa pozrie. „Bolia ma kríže v poslednej dobe."

„Min Gi, máš 21, nie 71 rokov," pripomeniem mu. Ospravedlňujúco sa na mňa usmeje. „Ale ak ma sekne," začne, ale vyzerá, že nevie dokončiť jeho vetu. Preto do neho štuchnem, nech ide vystriedať Woo Younga. Šúcha nohami cestou k nim. Woo Young mu moju sesternicu podá do náručia, akoby  bola bábika a rozbehne sa ku mne.

„Nemôžeme ísť preč?" spýta sa zadychčane a hodí sa na mňa s jeho celou váhou.

„Myslím, že by si každý všimol, keby odídeme," odpoviem mu so smiechom.

„Horšie by bolo, keby zmizne nevesta a ženích. My už nemáme žiadne povinnosti ako svedkovia, nie?"

„Áno, bolo by horšie, keby Kai s Na Yeon zmizli. Nezabudni však na moju mamu, ktorá má oči všade a keby vidí, že tu nie sme, tak zavolá políciu. A tvoja povinnosť je tancovať a piť s každým kto ťa o to poprosí," odpoviem mu na to.

„Tak ma o to popros ty, lebo už ma nebaví tancovať s malými deťmi a starými babkami," odpovie zúfalo do mojich rozpustených vlasov.

So smiechom mu poviem: „Môžem ťa poprosiť o normálne tancovanie, Woo?"

Konečne sa o mňa prestane opierať celým telom a pozrie sa mi do očí. Rýchlo mu skontrolujem znamienko pod okom a pozriem späť do jeho hnedých očí.

„Toto je normálne tancovanie."

„Vážne? Tak tancuj takto aj na mojej babke," odpoviem mu sarkasticky. Konečne sa na mňa uškrnie. „Keby povieš, že mám tak tancovať na tvojej mame-"

Plesknem mu po ruke a on sa rozosmeje. Za tie roky sa trošku zmenil v správaní. Trocha sa zdal byť... krotkejší. No vtípky o mojej mame zostali. 

„Áno, rád si s tebou normálne zatancujem," povie s úsmevom. Dodrží jeho slovo. Po niekoľkých minútach sa k nám pridá Min Gi s jeho novou tanečnou partnerkou. Mojou mamou. Obaja sú vysmiatí a krútia sa do rytmu ako húsenice.

„Nemôžem sa na nich pozerať," zakričím Woo Youngovi do ucha cez hlasnú hudbu.

„Pozri sa na Kaia," odpovie mi na to Woo a prstom ukáže na ženícha - môjho brata. Kai robí vlny s jeho telom na zemi. Ani toto som vážne nepotrebovala vidieť, ale teší ma, že sa tak zabáva na jeho vlastnej svadbe. Na Yeon celá žiari a smeje sa na jej manželovi.

„Jee?"

Otočím sa späť na môjho frajera, ktorý vyzerá ako princ z rozprávky v tom dokonalom čiernom obleku.

„Hm?"

Podíde ku mne bližšie a položí si ruky na moje boky. Začne so mnou tancovať do strany na stranu, aj keď sa to nehodí k hudbe.

„Viem, že nemáš rada prekvapenia," začne a ja prikývnem, pretože toto sa na mne za tie roky nezmenilo. „Preto ťa dopredu chcem na niečo upozorniť."

Hovorí to tak serióznym hlasom, až mi to príde vtipné. Začnem sa na neho uškŕňať. „Mhm, počúvam."

Nič mi nepovie. Pobozká ma na pery. Asi som až v moc  dobrej nálade, pretože sa začnem usmievať do jeho bozkov. Jeho ruky si ma k sebe viacej pritiahnu. To ako ma bozkáva... jeho pery sú tak hrejivé a mäkké. Ach, nikdy ho nebudem mať dosť. Vždy keď ma bozkáva, je to akoby to bolo po prvé.

Zrazu prestane a jeho ruky už nie sú na mojich bokoch. Jemne ma chytí za líca a trocha mi nadvihne hlavu vyššie. Moji oči sú však zafixované na jeho teraz už viacej rúžových perách. Znamienko na nich je len bonus.

„Jee," opäť povie moje meno a ja sa donútim pozrieť do jeho očí.

„Ak by som tento rok skončil na kolenách, ale nie tak ako to máš rada, nezabiješ ma, že?"

Môj mozog musí rozšifrovať túto vetu. Tento rok chápem. Byť na kolenách nie tak, ako to mám rada, je trocha háčik. Hádam len nemyslí...

„Na kolenách?" spýtam sa.

„Myslím, že presnejšie by to malo byť na jednom kolene," upresní. Nemôžem sa pozerať do jeho očí. Pozriem radšej do zeme a  spojím si pery dokopy, aby som zabránila úsmevu, ktorý sa chce dostať na povrch. Ani zem nepomáha a tak radšej sa opäť pozriem na jeho tvár. Trpezlivo čaká na moju odpoveď. Vau, asi to naozaj myslí vážne, keď je trpezlivý.

„Chceš si toto všetko opäť zopakovať?" spýtam sa ho s úsmevom a prstom ukážem na sálu plnú hostí a jedla a hudby...

„Tak ale nikto nepovedal, že sa toto bude opakovať hneď," uchechtne sa. „Ty skončíš výšku, ja zatiaľ zarobím aspoň na koláče-"

Pokračovanie jeho vety umlčím radšej pusou. Dúfam, že pochopil moju odpoveď na jeho otázku.