valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Takéto flirty na mňa nezaberajú.

Min Gi spolu s Hyun In mi robili spoločnosť ďalšiu polhodinu a potom ma šli vyprevadiť domov. Všimla som si, že sa držia za ruky, keď sme kráčali po ulici. Doma som šla hneď pod sprchu a spravila si teplý čaj.

Woo Youngovu mikinu som odložila na vešiak. Zakuklila som sa do postele a pozerala som do steny ... ani neviem ako dlho. Od prázdnych myšlienok ma prerušila správa od Hwan.

„VY STE SA ROZIŠLI????? Hong Joong mi píše, že Yeo Sangovi úplne preplo. Si okej? Nepotrebuješ niečo?"

Chcem vedieť čo znamená, že mu preplo. Lenže na druhej strane mi to je jedno. Už to nie je moja starosť.

„Som ok. Nič nepotrebujem, dík." Odošlem jej správu a idem spať. Samozrejme, že v mojich snoch je Yeo Sang. Preto sa radšej vykašlem na spánok a rozhodnem sa čítať knihu. Woo Youngova záložka na mňa padne a až moc dlho sa na ňu pozerám.

Woo Young. Všetko začalo ním. Začnem si spomínať na naše stretnutia na chodbe alebo na výlete. Bože... vážne som mu dala pusu na líce? Som totálna trapka. Och. Prečo myslím na neho? Som čerstvo rozídená, mala by som myslieť na iné veci a nie na ďalšieho chalana.

Ráno opäť vyzerám ako troska. A hlavne sa tak cítim. Cestou do školy si kýchnem aspoň 10-krát. Super, byť chorá týždeň pred Vianocami, presne to som potrebovala. Dnes je predposledný deň, kedy sa učíme. Ešte zajtra a v piatok máme vianočnú párty.

Pred svojou skrinkou čakám Woo Younga, aby som mu mohla vrátiť mikinu. Lenže on neprichádza a tak idem do svojej triedy. Do tej jeho triedy nechcem už nikdy vkročiť. Teoreticky by mu tú mikinu mohol odovzdať Min Gi. Ten ma čaká v triede neupravený.

Po dlhej dobe je nezapravený a jeho kravata je úplne celá rozpadnutá. Len vlasy má ako tak upravené. Hyun In sa mu snaží popraviť kravatu, ale celú ju skôr krčí. V momente ako ma Min Gi zbadá ma k sebe zavolá. Odložím si tašku a mikinu na lavicu a zamračene sa na neho pozriem.

„Prečo vyzeráš ako strašiak?" opýtam sa. Hyun In od neho odstúpi a nechá ma, aby som mu zaviazala kravatu.

„Mama mi zabudla nachystať veci," zašomre.

„A to nemáš ruky? Aby si si to sám nachystal?" začne mu nadávať Hyun In.

Min Gi sa na ňu smutne pozrie. „Bol som zaneprázdnený myslením na teba."

Skoro padnem zo stoličky, na ktorú sa snažím postaviť.

S vypletenými očami sa pozriem z jeho tváre na tú Hyun Inu. Celá jej tvár je červená. Zasmeje sa a buchne Min Giho po ruke. „ Takéto flirty na mňa nezaberajú." Jasné, že zaberajú...

Šokovane sa na ňu pozriem a mám chuť sa zasmiať na celú triedu. „Preto si červenáš ako čerešňa?" spýtam sa neuveriteľne. Hyun In po mne kývne rukou. Potrasiem hlavou a začnem sa opäť venovať Min Giho kravate. Som rada, že im to spolu takto ... klape.

Min Gi sa na mňa pozorne pozerá. „Ako to zatiaľ zvládaš?" spýta sa ma. Oči nespúšťam z kravaty a odpoviem mu: „Asi som prechladla. Cestou sem som stále kýchala."

„Dobré ráno, boss," zrazu povie Min Gi. Neviem kto za mnou stojí, či San alebo Woo Young. Min Giho boss mu neodpovedá.

Kravatu mu konečne pritiahnem dohora a zleziem zo stoličky. Vedľa mojej lavice stojí Woo Young a za ním Yun Ho.

Hneď sa načiahnem po mikine a podám mu ju. „Vďaka." S neutrálnou tvárou si mikinu zoberie. Rýchlo sa pozriem na Min Giho. Konečne sa zapravil a opäť vyzerá upravene.

„Dlho si nám nespravil módnu prehliadku," počujem za sebou Hyun In. Má pravdu. Už som aj zabudla, že niečo také robil skoro každý deň.

Min Gi ukáže na Woo Younga a Yun Ha. „Teraz nie. Určite ma niekde potrebujú," Min Gi sa začne vyhovárať.

„Ale kdeže," radostne sa ozve Yun Ho. Min Gi ho prepichne pohľadom. „Ukáž nám svoju módnu prehliadku či čo."

„Nie, nie. Poto-" Min Gi sa snaží protestovať, ale tento raz mu Woo Young skočí do reči. „Min Gi. Máš na to 10 sekúnd."

Min Gi sa nad jeho rozkazom vystrie a ukáže im, aby mu spravili miesto v uličke medzi lavicami. Woo Young sa postaví vedľa mňa – medzi moju a Min Giho lavicu. Yun Ho sa postaví pri Hyun In a spokojne sa pozerá po Min Gim, ktorý s bradou vysoko nad zemou kráča s rukami vo vačkoch. Pri katedre sa otočí a Hyun In pošle rukou pusu. Tá ju s úsmevov vo vzduchu chytí a dá si ju na líce.

Začne ma z toho svrbieť v nose a opäť si kýchnem.

„Na zdravie," povie Woo Young.

„Mhmm," poviem zachuchmane. Zaslzili sa mi z toho aj oči. Snažím sa prejsť si s rukami po tvári ale Woo Young mi ich chytí a priloží mi jeho voľnú ruku na čelo. Necítim sa moc dobre.

 „Máš horúčku," skonštatuje a ruku mi ešte priloží na ľavé líce. Takto starostlivo sa na mňa ešte nikdy nepozeral. „Mala si zostať doma," povie a pustí mi ruky. Ruku z môjho líca tiež zloží.

„Doma mi bolo ešte dobre," odpoviem mu. Naozaj. Až cestou do školy som sa začala cítiť slabo. „Mal by si ísť odo mňa ďalej nech ťa nenakazím," dodám. Pousmeje sa na mňa a pohladí ma po vlasoch. „To by si musela so mnou robiť iné veci aby si ma nakazila. Mám silnú imunitu," pochváli sa. Nijako na jeho poznámku o imunite nezareagujem a pozriem sa späť na Min Giho a ostatných. Min Giho vystriedal v prehliadke Yun Ho. Chodí s rukou na boku okolo nás a točí sa po každom kroku, ktorý spraví.

„Nie," zastaví ho Min Gi. „Takto," povie a predvedie Yun Hovi ako sa má správne otočiť. Hyun In sa z nich skoro šúľa na zemi.

„Jee," osloví ma Woo Young. Asi nikdy si nezvyknem na to, keď hovorí moje meno. Pozriem sa na neho a čakám čo mi povie. Nakloní sa ku mne bližšie. Pozerá sa na ulicu vonku za oknom namiesto mojej tváre. „Je mi ľúto, že ste sa rozišli... kvôli mne."

Vďaka mojej stúpajúcej horúčke mi chvíľu trvá spracovať, čo tým myslí.

„Nemal som ti nič hovoriť o tom, čo sa medzi nami s Yeo Sangom stalo. A hlavne som ťa mal nechať tak a neotravovať ťa." Vydýchne si a konečne sa mi pozrie do očí. „Neviem či to teraz ešte nejako pomôže ale už sa ti budem vyhýbať."

No... asi odpadnem. Čo mu asi tak mám na to povedať? Myslím, že už je jedno či ma otravuje alebo nie. Yeo Sanga nezískam späť tak či tak. Chcem ho vlastne získať späť?

„Okej," vydám zo seba. Woo Young prikývne a odkloní sa odo mňa. Opustí miesto vedľa mňa a vydá sa smerom von z našej triedy. „Min Gi, ako to šlo včera?" počujem ako sa spýta Min Giho, ktorý okamžite kráča za ním von z triedy. Jeho odpoveď už nepočujem.

Pozriem sa na Hyun In, ktorá sa trocha usmieva. „Myslíš, že mi Min Gi niečo dá na Vianoce? Mám mu pohľadať nejaký darček?" obráti sa na mňa.

Sadnem si unavene na stoličku a zamyslím sa. „Neviem, nič nespomínal. Spýtam sa ho nenápadne ak chceš."

Hyun In prikývne a tiež si sadne na jej stoličku.

Moju pozornosť od Hyun In preruší Hwan, ktorá sa zadychčane dostaví pri naše lavice. „Baby," povie a nadýchne sa zhlboka , „ máme problém."