valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Vy ste naozaj súrodenci.

Rozhodla som sa darček nechať vo vačku kabáta. Nepotrebujem, aby ho Min Gi otvoril pred všetkými. Zastala som pred jeho izbou a na pár sekúnd som sa započúvala do zvukov, ktoré vychádzali z izby. Ničomu som nerozumela – chalani hučali ako paviání. Pochybujem, že keby zaklopem, tak to aj niekto počuje.

Pomaly som otvorila dvere a nakukla dnu. Kai s Yun Hom hrali o život nejakú hru na PlayStation. San s Woo Youngom mu kecali do jeho hry a Min Gi zas hučal môjmu bratovi do ucha. Všetci 5 sedeli na posteli. Prišlo mi to vtipné – myslela som si, že som sa z babinca vrátila pred pár minútami od Hwan, ale toto sa na babinec viacej podobalo. Ako prvý si ma všimol Min Gi, ktorý bol pri mne aj najbližšie.

„Jee!" vyskočil z postele a rozbehol sa ku mne. Ohromene som sa na neho pozrela. Nedovolil mi vstúpiť do izby a vyhnal ma na chodbu. „Počkaj, nemám zabalený tvoj darček," povedal a zavrel mi pred nosom dvere.

Neprekvapuje ma, že ho nezabalil. Prekvapuje ma, že vôbec pre mňa darček má.

Počujem ako sa chalani trocha utíšia a Min Gi mi otvorí dvere s nevinným úsmevom. Podozrivo sa na neho pozerám. Prečo mám pocit, že skrýval niečo iné a nie môj darček?

Odstúpi mi z dverí a ja vojdem dnu. Zamierim si to ku Kaiovi, ktorý svoj joystick dal Sanovi. Pozorne sleduje hru a mňa ignoruje. Potiahnem ho za rukáv. „ Poď domov."

Pozrie sa na mňa. „Na čo? Nechala si ma tam samého, tak som si našiel spoločnosť," odpovie mi urazene. Prevrátim nad ním oči. Naozaj sa musí teraz správať ako decko?

„Už som doma, tak poď naspäť," zavrčím na neho a znova ho potiahnem.

„Mala by si si s nami zahrať Jee," ozve sa pri mne Min Gi. Pozriem sa na neho. „Chýba nám jeden človek do páru."

Ja a video hry spolu nevychádzame. A on to dobre vie.

„Zavolaj svoju mamu," osočím sa na neho. Uškrnie sa na mňa. „Čo keby zavolám tvo-"

Min Gimu do hlavy vletí poduška. Prekvapene sa pozriem za seba. Môj brat ho prepichuje pohľadom. „Dopovedz to a si mŕtvy."

„Vy ste naozaj súrodenci," ozve sa Woo Young, ktorý nás celý čas pozoroval. Usmieva sa od ucha k uchu.

„Na papieroch určite," zašomrem.

„Ešte dve kolá a pôjdem," oznámi mi Kai. Neverím, že to skončí pri dvoch kolách ale poslúchnem ho. Sadnem si na voľné miesto – na Min Giho podušku. Všetci sú mi otočení chrbtom až na Woo Young. Nenápadne sa ku mne premiestni a sadne si vedľa mňa. Jeho ľavé plece sa dotýka môjho pravého. Bez slova mi zoberie ľavú ruku a odhrnie mi hore rukáv.

„Už je to trocha lepšie, nie?" spýta sa ma potichu. Zhypnotizovane pozerám na televízor „Mhm," odpoviem mu. Je tak blízko, že ak by som sa na neho pozrela, vrazila by som mu s nosom do tváre.

Ruku mám stále položenú v jeho dlani.

„Tvoj brat je super," šepne. Kútikom oka vidím ako sa uškŕňa.

„Mhm." Možno keď mu budem takto odpovedať, dá mi pokoj.

„Vie hrať lepšie než Yun Ho," pokračuje.

„Mhm." Kai strávil celé detstvo s videohrami, nečudujem sa, že vie dobre hrať.

„Odpovieš mi aj niečo iné ako „mhm" ?"

„Jee, naozaj si s nami nezahráš?" otočí sa na nás môj brat a ja si dám bleskovo sveter nižšie, aby zakryl moje zápästie. Kai sa na nás zamračí.

„Vy spolu chodíte?" spýta sa polopatisticky. Začnem sa smiať aj z jeho otázky aj z výrazu, ktorý na nás nahodil.

Woo Young sa nesmeje. Nahne sa cez posteľ a niečo mu pošepká do ucha. Počula by som to, keby Min Gi nekričí po Yun Hovi, aby niekoho odstrelil.

„Ahá," povie Kai a prevráti oči s úsmevom. Otočí sa späť ku chalanom a už ho nezaujíma, či si s nimi zahrám, alebo nie.

Woo Young sa spokojne vedľa mňa posadí. „Čo si mu povedal?" okamžite sa ho opýtam.

„Mhm," odpovie ale nepozerá sa na mňa. Ts. Vážne? Začne po mne opakovať?

„Fajn," poviem a založím si ruky cez trup. „On mi to povie, neboj."

„S tým počítam," odvrkne Woo Young. Pozrie sa na mňa so slabým úsmevom. Všimnem si, ako mu oči padnú nižšie ale hneď ich zasa vráti späť k mojim očiam.

Prečo vo mne vie vždy vyvolať toľko zlosti?

Ako prvá preruším náš očný kontakt. Zoberiem si spod seba Min Giho vankúš a dám ho medzi nás. Opriem sa oň hlavou a namosúrene sa pozerám na dej videohry. Neviem, či na mňa nejakým spôsobom zapôsobilo víno, ktoré som už podľa mňa dávno strávila alebo som bola jednoducho unavená po celom dni, no zaspala som. Na poduške! To ako sa moja hlava ocitla na Woo Youngovom ramene vážne nechápem.

Zobudil ma Min Giho víťazný rev na celý dom. Pomaly som prižmúrila oči a sledovala ako sa Min Gi so Sanom raduje pred televízorom a kričia po Yun Hovi a mojom bratovi, akí sú lúzri. Nadvihla som hlavu dohora, aby som zistila či Woo Young tiež zaspal alebo nie.

Nespal. Bol na mobile a s niekým si písal. Nestihla som zaregistrovať s kým. Všimol si, že som hore a mobil odložil.

„Nechápem ako si tak dlho vydržala spať, keď Min Gi kričí každých 5 minút," povie mi s údivom. Zamračím sa na neho a pohľadám podušku, na ktorej som pôvodne zaspala. Objímam ju s ľavou rukou. Fakt som dosť mimo.

Odignorujem ho a prestanem sa podopierať s hlavou o jeho telo. Hlavu si podložím rukou a kopnem svojho brata do chrbta. Smutne sa na mňa pozrie.
„Už prešli dve kolá?" spýtam sa rozospato. Odkašlem si.

Woo Young sa vedľa mňa zasmeje.

„Ešte len jedno," odpovie mi môj brat potichu. Je mi jasné, že klame. Snažím sa postaviť, ale Kai mi uzemní nohy o posteľ.

„Jee, ešte jednu hru," začne prosíkať. „Ešte sa raz na ňom vyspi a pôjdeme domov."

Vážne mi povedal, že sa mám vyspať na Woo Youngovi?

„Mala by si počúvať starších," počujem Woo Younga pri mojom uchu. Kai nečaká na moju odpoveď. Jednoducho sa otočí a začne opäť hrať hru. Videohry sú dôležitejšie než vlastná krv.

„Nebudem na tebe spať," otočím sa na neho. Akoby nepočul čo som povedala, pobúcha si po hrudi. Zoberiem podušku, ktorú som držala doteraz v ruke a hodím mu ju do tváre. Hodím ju dosť slabo, takže ju chytí a dá si ju pod hlavu.

Teraz som bez podušky.

„Aj tak na mne skončíš," dostane zo seba. Mam chuť mu vytrhať všetky vlasy na hlave.

„Moc si o sebe myslíš," odpoviem mu zhnusene a ľahnem si na prázdny matrac. Pozerám sa do stropu – ako na psychiatrií.

„Možno, ale raz na mne vážne skončíš."

Tak ma vystrie, až mi pukne v chrbte. Môže takéto veci hovoriť pred mojím bratom? Pred chalanmi? Nie - môže také niečo povedať mne?!

Baví ho ma takto vytáčať. Na jeho tvári je len pobavený výraz. „Možno tak dosiahneš pokoj a svetový mier."

Začne sa na mne uškŕňať s jazykom medzi zubami.

Nemám na neho slov. A hlavne nechcem vidieť moju tvár. Modlím sa, nech nie som červená ako čili-paprička. Presuniem sa z postele k môjmu bratovi a poviem mu do ucha: „Vyhodím tvoj vianočný darček ak sa do 10 minút nevrátiš domov."

Postavím sa z postele a ešte sa zastavím pri Min Gim, ktorý sedí na zemi a kuká sa na televízor s otvorenými ústami.

„Nechám ti tvoj darček pod stromčekom," šepnem mu. Min Gi prikývne a natiahne sa, aby mi tiež niečo povedal. „ Zajtra sa zastavím a donesiem ti ten tvoj."

Vážne má pre mňa darček?

Pousmejem sa na ňom a prikývnem. Bez rozlúčenia sa vyberiem von z izby. Pochybujem, že sa Kai vráti domov do 10 minút. Min Gimu hodím darček pod stromček a rozlúčim sa s jeho mamou a otcom, ktorí v obývačke pozerajú nejaký film.

Cestou domov preklínam Woo Younga a premýšľam nad tým, čo také pošepkal môjmu bratovi.