valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Veľmi jednoduché, nie?

*HYUN JINOV POHĽAD*

Všetko muselo ísť podľa plánu, keď v momente ako začali návštevné hodiny ma prišiel zavolať strážnik von. Ešte včera som sa s ním dohodol, že ak za mnou príde pekné tmavovlasé dievča, ktoré vyzerá, že ma ide zaškrtiť, tak nech ju zavedie do izby s posteľou.

A presne tam ma viedol.

„Máš na to 15 minút," povedal mi. Prikývol som, pretože to nebol žiaden problém.

Otvoril mi dvere a bezstarostným krokom som vstúpil dnu. V momente ako sa za mnou zavreli dvere, som dostal facku.

„Čo si mu spravil?" spýta sa ma naštvane.

Pomaly som si prešiel rukou po líci, ktoré len trocha štípalo.

„Komu?" opýtal som sa. Viem presne čo myslí, ale ešte viacej ju chcem naštvať. Zaberá to. Išla mi znova vraziť, ale s ľahkosťou som jej chytil zápästie.

„Min Gimu!" vypľuje na mňa jeho meno.

„Nikomu som nič nespravil. Bol som tu zavretý a myslel na teba," poviem jej pravdu. Snaží sa vyslobodiť jej ruku.

„Poslal si niekoho na neho," povie.

Uškrniem sa. „Možno."

Min Ho bol prepustený tento týždeň. Stali sa z nás kamaráti – aspoň on si to myslí. Poslal som ho, aby sa na deň postaral o hackera a potom ho nechal tak. Živého.

„Tak nech ho ten niekto pustí," odpovie mi. A presne na toto som čakal. Zohnem sa bližšie k jej tvári.

„A čo preto spravíš?" spýtam sa.

Jej oči behajú po mojej tvári až sa nakoniec zastavia na mojich perách. Rozbúcha sa mi z nej rýchlejšie srdce. Tak ľahko mi podľahne?

„Čo chceš, aby som spravila?" opýta sa potichu.

Mňa.

Nadýchnem sa jej voňavky a tvárim sa, že rozmýšľam nad jej odpoveďou. Pustím jej zápästie a oboma rukami ju chytím za boky a pritiahnem k sebe. A ona sa len tak nechá...

„Myslím, že..." usmejem sa na ňu , „ jedna malá pusa nikoho ešte nezabila."

Jej oči sa pozrú do mojich a vidím, že mi neverí. „Vážne? Nechám ťa, nech mi dáš pusu a Min Giho dáš pustiť?"

Prikývnem hlavou. „Veľmi jednoduché, nie?"

Stále mi neverí. Pustím ju a frustrovane si vzdychnem. „Daj mi tvoj mobil. Zavolám im, nech ho už pustia."

Tak pri tomto neváha. Opriem sa o zavreté dvere a čakám, kedy vytiahne mobil z tašky. Skoro sa dogrcám keď na jej pozadí zbadám hackera ako ju bozkáva na líce.

„Roztomilé," zamrmlem. Prevráti oči dohora a rukou mi ukáže, nech si švihnem. Uchechtnem sa na nej. Naťukám tam Min Hove číslo a čakám kedy mi zdvihne. Nespúšťam z nej oči. Začala si hrýzť peru.

„Už?" je prvé čo mi povie. Povedal som mu, že keď mu bude v sobotu volať neznáme číslo, znamená to, že má hackera vykopnúť kdesi na ulicu a nechať ho tak.

„Už," potvrdím.

„Chcem ho počuť!" naliehavo sa ozve moja malá cica. Chvíľu váham, ale napokon...

„Daj mi ho k telefónu," poviem Min Hovi. Poslúchne ma, pretože o pár sekúnd na to počujem hlboký hlas. „Je... Hyun In okej?"

Hodí sa po mne a už sa mu chystá niečo zakričať, ale chytím jej ústa rukou. Začne so sebou trhať, ale je moc slabá na mňa.