valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Za tri body?

Tento týždeň bol tak hrozný, že som dokonca zabudla na basketbalový zápas, ktorý sa mal konať medzi našou školou a naším úhlavným nepriateľom z vedľajšieho mesta. Je to presne to mesto, kde majú vlastný gang - Utopiu. Hrajú s nami aj dve ďalšie školy, ale tie nikoho nezaujímajú. Všetkých zaujíma súboj medzi chalanmi z Valhaly a Utopie.

Samozrejme, že mňa niečo také naozaj nezaujímalo a o Utopií som sa dozvedela len včera. Tajne dúfam, že predavač kníh bude aspoň v hľadisku povzbudzovať jeho školu.

Keďže naša triedna nás nepustí k niečomu, čo by nás naozaj bavilo pozerať (z čoho ona nemá peňažný zisk) tak s ňou normálne máme hodinu. Po nej by sme mali mať telesnú. Vďaka zápasom sa však môžeme ísť pozerať na 45 minút do hlavnej haly.

Samozrejme, že Min Gi hrá. Kto by nezobral do tímu takého dlháňa? Ďalej sa tu nachádza aj Min Giho kamarát z detstva Yun Ho, ktorý je o tri centimetre vyšší od Min Giho a tretiak Park Seong Hwa. Nechápem, ako môže mať Seong Hwa také dlhé nohy. Určite sú dlhšie než moje videnie do diaľky. Kapitánom družstva je štvrták Min Yoon Gi, ktorý je síce z nich najmenší ale najviac skúsený a vždy sa vie trafiť do koša. A potom je tu San. San je dobrý vo všetkom. A tým myslím úplne vo všetkom.

Všetci majú na sebe čierne odevy s logom našej školy. Na druhej strane nikoho nepoznám a pravdepodobne ani nespoznám. Predajca z kníhkupectva tu žiaľ nie je.

Miesta na tribúnach sú skoro všetky obsadené, preto sa s Hwan a Hyun In rozhodneme sadnúť si na schody tribúny. Celá naša trieda tak spraví a preto sa nám podarí obsadiť spodné schody tribúty. Hyun In aj s Hwan si sadnú o schod nado mnou.  Myslím si, že sme tak akurát od ihriska. Hádam na nás nikto nepadne. Ak by na nás padol Min Gi, ani jedna z nás by to neprežila. Ja s Hwan od zranení a Hyun In by asi explodovalo srdce pri Min Giho dotyku.

„Myslíte, že sa pobijú?" spýta sa nás Hyun In.

„Chceš aby sa pobili?" zdvihnem nad jej otázkou obočie a pozriem sa dozadu na ňu. Hyun In sa pousmeje. „Min Gi by vyzeral neodolateľne s roztrhanou perou."

Zatvárim sa znechutene. „Plakal by pri tom ako malé decko."

„Veď ona je na mladších, nechaj ju tak," poznamená Hwan. Uškrniem sa na jej pravdivej poznámke a opäť sa začnem pozerať po tribúne, či tu neuvidím predavača.

„Hľadáš niekoho?" opýta sa ma Hwan.

„Pekných chalanov," odpovie jej, čo vlastne nie je žiadna lož. „Tak sa pozri na ihrisko. Ich 16tka je celkom chutná," odpovie mi Hwan a tak sa teda pozriem na hráča s číslom 16.

„Ježišove sandále! Toto nám len tak chodí po telocvični?" Neverím vlastným očiam. Nahnem sa dopredu, aby som lepšie videla na jeho dokonalú tvár.

„Spomaľ dievča, ja som ho videla prvá." Hwan ma potlačí dozadu.

„Bože, aký má krásny úsmev," roztápam sa. Totálny bad boy úsmev. Vlasy má upravené dozadu. Vyzerá staršie tak tipujem, že bude tretiak alebo štvrták.

Usmieva sa na Sana, ktorý ho prepichuje pohľadom.

Dve štvrtiny sme zmeškali, kvôli našej dokonalej triednej. Stav je ... nie pre nás moc prívetivý. Prehrávame o 6 bodov. Neviem koľko majú ešte do konca minút, ale zo všetkých tečie pot o sto šesť. Min Gi však sústredené hľadí pred seba na loptu. Zaskóruje za tri body.

Hyun In tak zavýska, až mám pocit, že mi praskol bubienok. Vystrašene sa na ňu pozriem, či je v poriadku. Celá rozžiarená so slzami v očiach tlieska. Pozriem sa na Hwan, ktorá sa tiež tvári znepokojene.