*HYUN JINOV POHĽAD*
Prišla ma pozrieť po škole. Mala na sebe len sukňu s blúzkou. Vlasy mala zopnuté dozadu. Sedela oproti mne na stoličke a pozerala sa všade inde len nie na mňa.
Boli sme sami v bielej miestnosti, kde sa nachádza to typické „zrkadlo", za ktorým stoja ľudia. Nikto mi nechcel zviazať ruky. Proste sme sa tu spolu ocitli sami.
„Pozri sa aj na mňa cica." Vadí mi, keď mi nevenuje pozornosť.
Na chvíľu zazmätkuje, ale napokon sa mi pozrie do očí a na okamih jej vybehnú vyššie.
„Hm? Páčia sa ti?" spýtam sa na moje nové blond vlasy.
Ona bez váhania prikývne. Fajn. Tak aj mne sa začínajú páčiť.
Chcem byť pri nej bližšie. Postavím sa na stoličku a následne prejdem na stôl, ktorý nás delí od seba. Čupnem si pred ňu a zoberiem si jej bradu do mojich rúk. Vyzerá byť zo mňa rozrušená. Usmejem sa na ňu.
„Chýbal som ti, že?"
Prestanem čupieť a sadnem si na stôl. Ona sedí presne pred mojím rozkrokom, čo mi momentálne robí muky. Je tak blízko pri mne, ale aj tak sa cítim akoby bola odo mňa ďaleko.
„Mhm," pomaly prikývne hlavou. Prejdem jej s palcom po pere, do ktorej si následne zahryzne. Oh Bože...
Nečakal som, že sa postaví zo stoličky. Prestanem ju držať a pozorne ju sledujem. Dá si dole gumičku z vlasov a pozrie sa na mňa. Zoskočím zo stola a spravím pár krokov k nej. Neprestanem do nej tlačiť s mojím telom dokedy nevrazí do zrkadla. Ruky si položím vedľa jej hlavy o zrkadlo a skloním sa k nej.
„Povedz to."
Nemusím jej vysvetľovať čo.
„Chýbal si mi," odpovie a pobozká ma. Na takéto pomalé bozkávanie nie som zvyknutý, ale... keďže to začala ona, tak ju v tom nechám. Ľavou rukou ju chytím za pás. Pravú ruku zaborím do jej rozpustených vlasov.
Vzdychne a moje telo nedokáže inak reagovať len tak, že ju silnejšie pritlačím o zrkadlo a dám si ju okolo pása. Jej nohy mi obopínajú boky a s ľavou rukou jej podchytím zadok.
„Hyun Jin?" odpojí naše pery od seba a prižmúrene sa na mňa pozrie. Predtým než odpoviem, dám jej krátku pusu na pery. „Mhm, cica?"
„Chcem teba. Nie jeho."
Mám pocit, že na tieto slová som čakal celý život.
Dosť bolo sladkého bozkávania. Premiestnim sa s ňou na stôl a okamžite ako na ňom sedí začnem jej bozkávať stehná. Chcem ísť vyššie a vyššie...
„Hyun Jin?"
Preruší moje putovanie, ale nevadí mi to, pretože má pre mňa nachystané niečo iné. Zatiaľ čo som sa venoval jej stehnám, rozopla si blúzku. V ďalšom okamihu sú moje pery na jej kľúčnych kostiach. Dá mi ruky okolo krku a s telom sa pritlačí bližšie k môjmu. Pokračujem nižšie.
Chcem ísť nižšie, ale jej ruky sa presunú pod môj krk a začne na neho pomaly tlačiť.
Prestanem ju bozkávať a dám sa tak, aby sme sa pozerali jeden druhému do očí. Jej pery sú celé rúžové a oči má divoké ako šelma. Haha, moja malá šelma. Pohladkám ju po vlasoch zatiaľ čo jej stisk na mojom hrdle pomaly naberá na sile.
Okej... už sa mi celkom horšie dýcha.
„Cica?" spýtam sa trocha priškrtene. Jej oči sú zafixované na mojom krku. Snažím sa pohnúť, ale nejde to. Nemôžem sa hýbať. Nemôžem nič povedať. Nemôžem-
„Hyun Jin!" Yeo Sang?
Jej stisk povolí a ja sa ocitnem v tme. Snažím sa popadnúť dych.
„Budíček, blondská," ozve sa z tmy známy hlas. „Prečo si ma nazval cica?"
„Min Ho, už vypadni," zavrčí Yeo Sang.
To všetko sa mi snívalo? Všetko? Len sen? A on ma pritom vyrušil?
Konečne si zvyknem na tmu. Malé mesačné svetlo dopadá do nášho okna. Min Ho sedí na zemi – asi ho tam zhodil Yeo Sang, ktorý sedí na vlastnej posteli.
V ďalšom okamihu sedím na Min Hovi a s päsťou mu začnem mlátiť do ksichtu. Nemá ma ako zhodiť zo seba. Dokázal som mu dať jeho ruky pod moje kolená. Je vo mne toľko adrenalínu, že ani necítim jeho metajúce telo podo mnou. Toto mi tak chýbalo. Všetok stres si vybijem na jeho tvári. Nádhera.
„Hyun Jin, to stačí," ozve sa Yeo Sang. Z celej sily mu dám poslednú päsťačku do nosa a zleziem z neho. Nehýbe sa ale to mi je jedno. Nemal na mňa v prvom rade položiť tie jeho špinavé paprče. Po druhé ma zobudil z takého dobrého sna. Po tretie je to magor.
Sadnem si na posteľ a vzdychnem si. Pravá ruka sa mi celá trasie a je od krvi.
„Lepšie?" opýta sa Yeo Sang.
„Keby to je hacker z Valhaly," poviem stále zachrípnuto. Ako dlho na mne držal tie jeho krpaté ruky?
„Na to si musíš počkať, hlavne keď uvidia Min Ha v takomto stave," Yeo Sang si ľahne na posteľ.
Po izbe sa ozve kašlanie. Obaja sa pozrieme na zem na toho idiota.
„Prečo si ma nazval cica?" opýta sa a vypľuje krv z úst na zem. Pomaly sa posadí.
Pozriem sa na Yeo Sanga, ktorý ho s nechuťou sleduje. Potom sa pozrie na mňa a prestane vraštiť obočie. „Zas si hovoril zo sna," vysvetlí mi. Frustrovane si vzdychnem.
„Máš rád mačky?" spýta sa Min Ho a Yeo Sang sa začne dusiť smiechom. S úškrnom ho prebodnem pohľadom.
„Hej," pritakám. Hlavne takú jednu...
Min Ho sa následne postaví na nohy. Trocha stratí rovnováhu, ale nepadne.
„A čo ty líderko?" otočí sa na Yeo Sanga, ktorý okamžite začne pritakať. „Milujem ich." Neviem či si z neho robí srandu alebo to myslí vážne.
„Práve ste si našli spojenca v tomto blázinci," povie s vážnou tvárou a bez ďalšieho slova opustí našu izbu. Zmätene sa pozriem na Yeo Sanga.
„Ty si z neho vymlátil dušu," povie zarazene Yeo Sang, ktorý stále pozerá na dvere.
„Aspoň nás už nebude otravovať." Ľahnem si na posteľ a pozerám do steny.
„Práveže nás bude ešte viacej otravovať," prehodí Yeo Sang.
Mal pravdu.
***** to, že má čierne vlasy na fotke si nevšímajte, thanks :))*****
YOU ARE READING
valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×
FanfictionChodím do druhého ročníka na strednej s mojim najlepším kamarátom Min Gim. Nejakým zázrakom sa pridá do školského gangu, ktorý vedie líder Valhaly - San a jeho pravá ruka Woo Young. Woo Young mi buď zachraňuje alebo ničí život. //trigger warning// n...