valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Zohrejem ti posteľ.

*HYUN JINOV POHĽAD*

Je tu nuda.

Zas sedíme v kruhu a bavíme sa o blbostiach. Všetci klamú ako im je ľúto to, čo spravili za ich krátky nepodstatný život. Jediná zaujímavá vec na dnešnom dni bola pošta.

„Náš miláčik Woo začal chodiť s Jee :))). Povedz Yeo Sangovi, že sú strááášne zlatí. Nožík sa stále nenašiel, asi si ho Woo Young zobral ako suvenír 😉. Hyun In je stále zadaná. Asi už na teba zabudla. Mal by si to vyskúšať tiež. Pozdravuj.

<3"

To určite. Zabudnúť na niečo nie je v mojom slovníku.

„Woo Young začal chodiť s tvojou frajdou," oznámim Yeo Sangovi, ktorý leží na posteli so zavretými očami. Jasné, že nespí. Tu sa nedá normálne spať.

„Nie je moja frajerka," odpovie mi monotónne.

Posadím sa na posteľ a uprene sa na neho pozriem. „Vôbec ti to nevadí?"

„Vadíš mi ty a tvoje otázky."

Zasmejem sa. „Woo Young má všetko a ty nič. Má tvoju frajerku, Valhalu a nemusí hniť v ústave. Ani trocha nežiarliš?" Chcem ho vyprovokovať. Potrebujem tu niečo rozpútať lebo sa tu inak zbláznim. Hrať sa na dobrého mi trhá žily.

„Hyun Jin, ešte raz ho spomenieš tak ťa zadusím v spánku," odpovie kľudne. Uškrniem sa.

„Aspoň ma dostaneš z tohto blázinca," nahodím.

„Ty si nás sem dostal. Tvoja chyba, že tu sme."

Pregúlim očami. Keď sa dostanem von, idem hneď po tom poondiatom hackerovi. Je to hlavne jeho chyba, že tu sme.

„Ako keby ste mi to nehádzali všetci na oči každý deň," postavím sa z postele a vyjdem z izby na chodbu.

Keď chcem odpísať, musím to spraviť pred dozorcami. Myslia si, že by som mohol sebe alebo niekomu inému ublížiť s perom. Majú pravdu, ale ak sa chcem odtiaľto čo najskôr dostať, nesmiem robiť problémy.

Poštu nám kontrolujú tiež a po prečítaní ju musíme odovzdať. S papierom by som dokázal podrezať niekomu hrdlo ale to si ešte neuvedomili.

„Zisti mi jej adresu, chcem jej napísať." 

Nič iné nepotrebujem vedieť.

„Hej, blondská!" ozve sa za mnou otravný hlas Min Ha. S nechuťou sa na neho otočím. Ľutujem, že som sa dal na blond. Vraj tak vyzerám menej ako kriminálnik, lenže jazvy na tvári mi zostali. Min Ho vyzerá oveľa šialenejšie než ja. To tie jeho veľké hnedé oči. Má nadvihnuté jedno obočie a pozerá sa na mňa zvrchu i keď som od neho o niekoľko centimetrov vyšší.

„Čo."

Uchechtne sa a podíde ku mne ako debil. Nohavice má položené dole. Nemôžeme mať šnúrky, no očividne on nemôže mať ani gumu na nohaviciach.

„Dnes po polnoci sa zastavím," oznámi mi. Už som spomínal, že tu sa človek nevyspí? Buď tu niekto stále kričí od bolesti alebo ...vlastne kričí od bolesti z Min Ha. Dozorcovia radi mlátia decká, keď nezjedia všetko jedlo, ktoré chutí ako psie žrádlo. A potom je tu Min Ho, ktorý po nociach spôsobuje ostatným modriny, otras mozgu, vybíja zuby... boxuje do ľudí dokedy neodpadnú. Tento týždeň padla rada na našu izbu.

„Zohrejem ti posteľ," odpoviem a vydám sa na odchod.

„Teba to srandovanie prejde keď ti rozbijem ústa!"

„To mi už spravil niekto iný. Nájdi si čosi nové."

Woo Young. Aj ty si to raz odo mňa zlizneš. Doteraz ma bolí sánka keď jem. Ešte sa to celkom nezahojilo.

Yeo Sang sa prekvapivo netvári, že spí. Sedí na posteli a pozerá sa na zem.

„Asi máš pravdu," povie mi bez toho, aby sa na mňa pozrel.

„Ja mám vždy pravdu," prejdem sebavedomo k svojej nie veľmi pohodlnej posteli a sadnem si tak, aby som mal Yeo Sanga priamo pred sebou. Má v hlave plán. To je jasné ako facka.

„Zobral mi všetko. Má všetko." Konečne sa na mňa pozrie – nenávisť v jeho očiach by videl aj slepý.

Natešene si dám nohy na posteľ a na kolená si položím lakte.

„Tak čo mu spravíme?" nedočkavo sa spýtam.

„My nič," odpovie mi jednoducho. Trocha mi klesne nálada z jeho tónu. „Ale Jong Ho a nováčikovia by mohli niečo vymyslieť."

Zasmejem sa na jeho návrhu. Tí fagani nevedia ustrážiť ani budovu...

Yeo Sang to však myslí vážne.

„Čo navrhuješ?" spýtam sa. 

„Malé zastrašenie postačí," pousmeje sa.

Zasmejem sa na celú izbu. „Valhala sa má na čo tešiť."

„A toto bude len začiatok," uškrnie sa Yeo Sang.

Utopia je späť.