valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Toto som asi nemala robiť, že?

Keď Min Gi vošiel do triedy s ranami na tvári, Hyun In odpadla do Hwaninej náruče. Keď ho videla dnešné ráno, už neodpadla ale celá bola bledá od strachu o neho. Min Gi vyzeral, že si ju konečne všíma a normálne ju nechal, nech sa dotkne jeho rany na líci.

Horšie to bolo vysvetľovať jeho mame. Min Gi hrdinsky ochraňoval Hyun In, keď sa ich niekto pokúšal okradnúť v uličke. Na nič lepšie neprišiel. Mama mu zakázala chodiť po temných uličkách. Ako keby ho to malo nejako zachrániť...

„Nepôjdete so mnou po škole nakupovať vianočné darčeky? Nech to už máme z krku?" navrhne Hwan pri našich laviciach.

„Nakupovať kde?" opýtam sa pre upresnenie.

„Tu kúpiš akurát tak zavárané uhorky a domáci kečup od Hyun Ininej babky," odpovie mi Hwan.

„Dúfam, že to bola pochvala," zavrčí Hyun In.

„Jasné, že áno. Tvoja babka robí super kečup," prikývne Hwan a postíska Hyun In.

„Ja môžem ísť. Babke chcem kúpiť nové sklá na zaváranie," povie Hyun In s úsmevom. Obe sa na mňa pozerajú a čakajú na odpoveď.

Najradšej by som už nikdy nevkročila do toho mesta. Ale moja úloha...

„Mhm, poďme," pridám sa napokon.

Cítim sa ale divne. Viem, že to nemusím už hlásiť Woo Youngovi. Ale niečo ma k nemu ťahá, aby som mu to povedala. Radšej to ale oznámim Min Gimu. Slabo sa na mňa usmeje a štuchne do mňa. Povie mi, aby som si dávala pozor. Ako keby viem, ako sa to robí.

Po škole teda prídeme autobusom do vedľajšieho mesta a zamierime si to do nákupného centra. Ideme sa najprv naobedovať a potom začneme nakupovať. Min Gimu kúpim nové ponožky, lebo tie z minulého roka má už deravé a kúpim mu totálne krásnu košeľu, ktorú mu plánujem kradnúť. Hwan si nakupuje hlavne pre seba na Vianoce. Hyun In hľadá sklenáky...

Dohodli sme sa, že navzájom si podávame vyrobené darčeky. Ešte mi nič nenapadlo, čo také by som im mohla vyrobiť. Dúfam, že na inšpiráciu natrafím tu.

„Nepôjdeme do kina?" spýta sa Hwan v poslednom obchode.

„Ja chcem vidieť tvojho motorkára," pridá sa Hyun In.

„Robí dnes vlastne?" opýtam sa skepticky. Hneď na to sa vyberieme pozrieť pri kino, či dnes Hongjoong robí. V kútiku duše dúfam, že tam nebude. Uvedomujem si, že máme na sebe naše školské uniformy a preto nechcem stretnúť nikoho z ich školy.

Nie je tam.

Natešeno sa otočím na odchod.

„Ešte potrebujem knihu pre mamu," spomenie si Hwan a mne je opäť zle. Áno, viem. Mala by som sa snažiť stretávať s Yeo Sangom čo najviac ale... nechce sa mi. Chcem už byť doma!

Našťastie je za pokladňou nejaká teta. Možno je Yeo Sang ešte v škole...

Necháme Hwan hľadať jej knihu a s Hyun In sa začítame do receptov pre vegetariánov.

„Toto nemôžem jesť," hovorí Hyun In pri čítaní jedného receptu. „Ani toto. Toto nemám rada."

Smejem sa na nej, pretože z celého receptu čo môže a má rada jej zostalo len tofu.

Kútikom oka sa mi mihne nejaká čierna postava. Nenápadne sa pozriem, kto prišiel do predajne a akonáhle si všimnem tetovanie na krku, začnem sa krčiť za Hyun In. „Čo robíš?" nechápavo sa ma spýta a snaží sa ma striasť zo seba.