valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Mám všetko pod kontrolou.

Woo Young vedel, že sa mi páči Jasper v momente ako sa ukázal na obrazovke. A to len preto, lebo som sa zhlboka nadýchla.

„Vážne? On?" Woo Young očividne nechápal, čo sa mi páči na tomto chladnom upírovi.

„Počkaj keď príde bejzbalová scéna," utíšila som ho a nespúšťala som pritom oči z Jaspera. Ach...

Tá ikonická bejzbalová scéna prišla a Woo Youngova otázka ma rozosmiala na celý dom. „Takže sa ti páči San, hej?"

Začala som sa nekontrolovateľne smiať do jeho hrude.

„Jee," snažil sa ma utíšiť. Hladkal mi pri tom vlasy a trocha ma tak ukľudnil.

„Už nikdy neprirovnávaj Jaspera k Sanovi," poviem mu s úsmevom. Znova za zachichúňam do jeho hrude. Na jeho tvári nebol ani jeden mráčik. Takéto bezstarostného som ho nikdy nevidela.

„Fajn, ale-" začne ale ja ho utíšim pusou.

Na druhú časť Twilightu ho nepresvedčím. Prekvapí ma, že chce ísť domov o tretej ráno.

„Prečo tu nechceš zostať?" spýtam sa ho. Uškrnie sa. „Nevedel som, že bezo mňa nemôžeš žiť." S prstom mi brnkne po nose.

„Nie, len môžeš odísť aj neskôr," poviem logicky. On sa aj tak nedá presvedčiť a postaví sa z postele. „Keby nemám ešte niečo na robote, tak by som tu s tebou zostal, Jee."

Zamračím sa na neho. „Akú robotu?"

Pousmeje sa. „Uvidíš, neboj."

Potichu ho idem odprevadiť ku vchodovým dverám. Poslednú vetu, ktorú mi normálne povie je: „Mala by si častejšie nosiť ten tvoj huňatý župan." Potom mi dá krátku pusu a prejde k môjmu uchu. „A nič pod ním," zašepká mi. Naskočia mi zimomriavky po tele. Odsunie sa dozadu a spokojne sa pousmeje.

Fajn! Nech si ide. S pokrútením hlavy za ním zavriem dvere.

Samozrejme, že nemôžem zaspať. Stále nemôžem uveriť čo sa medzi nami stalo. Veď... prečo som tak ľahko podľahla? Woo Young vo mne vždy prebúdza agresiu a iné negatívne vlastnosti, ale dnes som sa mu nevzpierala? Trocha som sa preto na seba hnevala. Mali by sme sa porozprávať o tom, čo je medzi nami. Bože, zas ďalší mafián? Mala by som si nájsť iný typ mužov. Bejzbalistov s rýchlymi reflexmi... San?

Hlavou sa otočím do podušky a frustrovane do nej zakričím.

Ráno mi príde správa od Woo Younga.

„o 17tej budem u Min Giho, môžeme sa vytratiť do kuchyne 😉"

Jeho návrh odignorujem a spýtam sa ho otázku, ktorá ma v poslednej dobe prenasledovala stále.

„prečo ste vždy u Min Giho?"

„nemeň tému. jeho mama nadávala, že je do noci vždy preč, tak sme sa premiestnili k nemu."

Aha! To dáva zmysel. Jeho mama sa vážne sťažovala, prečo je Min Gi vždy preč. Tie časy, kedy musela Hyun In večerať s Min Gim u neho doma sú dávno za nami. Príde mi to ako večnosť.

Zamyslím sa, čo mu teda odpíšem na jeho prvú správu. Pohľad mi padne na jednu z mojich kníh. Žeby som si zobrala trocha inšpirácie odtiaľ?

„čo by si chcel robiť v kuchyni?"

Nechápem, prečo mi začalo rýchlejšie búšiť srdce. Ale nič podobné som s nikým takto nezažila. Myslím... flirtovanie. Yeo Sang nebol taký smelý a priamočiary v takýto veciach ako Woo Young. Áno, občas vedel povedať niečo, čo mi zrýchlilo tep, ale Woo Young to vedel robiť lepšie. 

„chceš detaily?"

Zhlboka sa nadýchnem. Naozaj sa mi páči, ako si so mnou píše. Páči sa mi, že mi píše hocičo, čo má na srdci. Nechcem, aby prestal.

„neodpovedaj na otázku inou otázkou."

„myslím, že bude lepšie, keď ti to ukážem priamo v kuchyni."

Úplne si viem predstaviť ten jeho lišiacky úškrn.

„nemôžem sa dočkať."

Myslím to sarkasticky, ale on ...

„ja viem."

Celý deň mám dobrú náladu. Nervózne sa začnem cítiť až na ceste k Min Gimu. Čo ak ma pred ním Woo Young pobozká? Najprv by sme sa vážne spolu mali porozprávať o tom, čo je medzi nami. Zhlboka sa nadýchnem a zazvoním.

Nečakane mi otvorí Hyun In. „Prišla som pred minútou." Uhne mi z cesty a pustí má dnu.

„Akého si mala Silvestra?" spýta sa ma počas môjho vyzúvania. Trocha stratím rovnováhu pri myšlienke na Silvestra.

„Fajn," odpoviem trocha priškrtene. „A ty? Pozdravoval ťa odo mňa Min Gi?" rýchlo sa jej opýtam. Dám si dole kabát a začneme spolu kráčať smerom ku schodom.

„Nepamätám sa," prizná sa Hyun In. „Ale bol pekný ohňostroj. Min Gimu skoro vybuchla ruka, ale inak sme všetci prežili." To znie ako typický Min Gi.

„Aj máš nejaké predsavzatia?" nahodím.

„Mhm," pritaká Hyun In. „Ale to je skôr na také dlhšie obdobie. Nedá sa to splniť hneď," vysvetlí mi. Zaujme ma tým, ale nebudem na ňu tlačiť, aby mi povedala o čo ide.

Než vojdeme do Min Giho izby, zastavím ju a spýtam sa na ... neho.

„Stále ho máš v hlave?"

Po tom, čo jej Hyun Jin skoro vykrvácal na tvár, sme o ňom nepočuli.

Hyun In zavrie oči a potrasie hlavou. „Nie. Všetko je tak ako predtým. Len Min Giho mám v hlave."

No keď otvorí oči, sú plné ... smútku. Objímem ju. Jasné, že vyhodiť niekoho z hlavy, ktorý jej spôsobil toľko bolesti a ... slasti zároveň, nebude tak ľahké.

„Hyun In, ak nie si šťastná tak s ním nebuď na silu."

Viem, že sa Min Gimu páči a tým pádom by mu zlomila srdce. Ale nechcem pre neho niekoho, kto nebude plne šťastný v jeho blízkosti. Takéto človeka si Min Gi nezaslúži.

Hyun In ustúpi dozadu a predtým než otvorí dvere od Min Giho izby mi povie: „Mám všetko pod kontrolou."

Lenže naozaj tak nevyzerá.

Prekvapí ma, keď v izbe nájdeme len Min Giho s Woo Youngom. Woo Young sedí na posteli a Min Gi stojí pred televízorom a šťuká do ovládača.

Hyun In svižne prejde k Min Gimu a objíme ho okolo trupu. „Hej princezná," pozrie sa na ňu Min Gi a chytí ju okolo pliec. „Mala si tu byť už pred hodinou."

„Pomýlila som si časy," odpovie mu. Min Gi sa zasmeje.

Ja si to nenápadne prejdem k posteli. Celý čas sa pritom ale pozerám na objímajúci párik, pretože akonáhle by sa môj pohľad spojil s Woo Youngovým, asi by som sa nevedela prestať usmievať. Sadla som si na kraj postele vedľa neho.

Len na malinkú sekundu som sa na neho pozrela. Nepozeral sa na mňa ale na televízor. Očkom som pozrela čo také ho zaujíma.

Min Gi pustil správy o piatej. To bol môj prvý šok. Min Gi a správy? Nemožné. Druhý šok bol to, že na obrazovke sa objavila Hyun Jinova tvár.