valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Deväť, osem.

Zápas skončil a baby išli čakať ich frajerov. Ja som si to namierila k mojej mame do roboty. Nie, nešla som sa utápať v koláčoch. Mala som mame zobrať domov nejaké ingrediencie a krabice. Ešte som sa mala zastaviť v obchode s potravinami pre farebné posýpky. Hľadala som ich tam aspoň 10 minút. Nahnevaná na moju slepotu som vyšla z obchodu a pokračovala som v ceste k maminej pekárni.

Vonku je celkom teplo. Svieti mi slnko do očí, preto žmúrim. V hlave mi koluje toľko myšlienok, že sa nedokážem ani na jednu sústrediť.

Takže Soo Bin má frajera. Toho frajera mu dohodil Woo Young. Prečo? Vážne je kdesi hlboko v duši dobrý človek? Možno je taký dobrý len k jeho kamarátom. Prečo sa s ním Soo Bin kamaráti?

„Jee!" zvolá po mne známy chlapčenský hlas. Zastavím a začnem sa obzerať za sebou. Mám halucinácie? Že som ho nepočula... čo by tu Yeo Sang mohol robiť? Určite to nebol on.

„Jee," ozve sa spoza môjho chrbta. Pomaly sa otočím na Yeo Sangovu usmiatu tvár. Ja sa teda vážne neusmievam.

Yeo Sang si vydýchne, akoby bežal celú cestu – hrudník sa mu rýchlo zdvíha hore dole. Vyzerá tak ako vždy. Ako dokonalá kópia sochy nejakého gréckeho boha. Čierne vlasy má dole, takže mu zakrývajú čelo.

Prečo sa na mňa usmieva?

„Čo tu robíš?" spýtam sa potichu. Mamina pekáreň je na druhej strane chodníka. Som tak blízko a zároveň tak ďaleko.

Yeo Sang sa ešte viacej usmeje a nakloní sa ku mne. „Prišiel som predsa za tebou."

Spravím krok dozadu. Niečo mi tu nesedí. Po prvé, takto moc sa nikdy neusmieval – desí ma. Po druhé, zrazu za mnou môže prísť, keď už spolu nechodíme?

„Načo?" spýtam sa opatrne.

Pousmeje sa a vyrovná sa. „Chýbala si mi." Dýka do srdca, no pekne.
„Ja už musím ísť," poviem do zeme, lebo nemám toľko odvahy mu to povedať do očí. Už som skoro za ním keď ma chytí za lakeť a potiahne dozadu. Vrazím do jeho tela.

„Prídem ťa navštíviť a ty mi nevenuješ ani 5 minút?" povie chladne. Potiahne ma do strany – mimo hlavnej cesty. Sme v slepej uličke, kde sa nachádzajú len kontajneri s odpadkami. Takže na tomto mieste umriem, super!

Ruku mi stále drží a tlačí mi na ňu, až ma začína bolieť. Nechcem pred ním aukať, ale ak to takto bude pokračovať dlhšie tak to v sebe neudržím. Jeho dotyk prejde nižšie k môjmu zápästie.

Nestihnem v sebe udržať bolestivý stoh, keď ma potiahne za zápästie a vykrúti mi ruku. Musím zavrieť oči, aby som nekričala od bolesti.

„Čo by si mi vedela povedať o Hyun Jinovej návšteve u vás, hmm?" spýta sa pokojne. Pomaly mi zatláča ruku dozadu a dozadu... Každú chvíľu mi vykĺbi rameno.

„Len to čo ti on povedal," odpoviem mu namáhavo. „Bola som chorá po utorku, takže som toho nebola súčasťou. A vo Valhale ani nie som, takže nič neviem!"

Jeho stisk trocha poľaví. „Bola si chorá?" spýta sa po chvíľke ticha.

Vážne sa ma pýta na toto? Nech sa nerobí, že ho zaujíma moje zdravie!

„Áno," odpoviem mu. Začínam si zvykať na bolesť v ruke, pomaly otvorím oči a začnem hľadieť na budovu predo mnou.

Yeo Sang akoby sa spamätal z chvíľkové skratu a opäť zatlačí na moju ruku.

„Bože, je toto nutné? Aj tak ti nemám čo povedať," rozčúlim sa nad ním. Oplatí sa mi začať sa konečne brániť?

Chýbala si mi – to určite!