valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Ja už som presladená.

Hah... Mama našla Woo Younga v mojej posteli.

Fakt neviem o koľkej sme prišli ku mne, no opäť som sa pred ním rozplakala. Myslím, že som na ňom aj tak zaspala, lebo ráno som mala zaschnuté slzy na lícach. No obaja sme museli byť asi dosť unavení zo včerajšieho dňa, pretože sme nepočuli Jinxa, ako mi škriabe na dvere a mňauká na celý dom. Moja mama to však počula. A otvorila mu dvere do mojej izby. A videla ako spolu s Woo Youngom ležíme v mojej posteli. 

Hlasno mi zaklopala na dvere a tým nás zobudila. Pokojným hlasom nám oznámila, že spravila lievance na raňajky.

Woo Young nahodil na ňu ten jeho každá-mama-ma-miluje úsmev a povedal, že hneď prídeme. Mama odišla a ja som začala nadávať Jinxovi, aký je zradca.

„Raz to muselo prísť," povedal mi Woo Young a potiahol ma naspäť do jeho objatia. Vzdychla som si do jeho krku.

„Ak pred ňou povieš niečo nevhodné, tak ťa už nikdy nezavolám ku mne domov," pohrozím mu.

„Nerozídeš sa so mnou kvôli tomu?" spýta sa.

„Nie," viacej ho stisnem. „Ale ak s ňou budeš flirtovať, tak áno."

Zasmeje sa.

Raňajky s mamou prebiehali celkom... dobre? Woo Young bol pri nej väčšie slniečko než bol hocikedy pri mne a trocha som žiarlila. Aj ja chcem aby bol na mňa tak milý a vtipkoval so mnou. Normálne je na mňa drzý a robí si srandu zo mňa, nie so mnou.

Plus mama vyzerala byť spokojná. Zjedol všetky lievance a povedal, že to boli najlepšie lievance v jeho živote. Pregúlila som nad ním oči, pretože až moc sa jej pchal do zadku.

Keď pred nás mama postavila šľahačku, obaja sme sa začali dusiť od smiechu.

„Hm?" nechápavo sa spýtala mama. „Nemáš rád šľahačku Woo Young?"

Woo Young s úsmevom začal krútiť hlavou a zobral si šľahačku do ruky: „Mám ju veľmi rád."

Mama sa potom pozrela na mňa a zamračila sa. „A ty si nedáš?"

„Ja už som presladená," odpovedala som jej na to. Woo Youngovi trocha zabehlo.

„Ešte ich zopár zostalo, tak ich môžeš zaniesť Min Gimu."

Môj príborový nožík zaškrípal o tanier.

Min Gi.

„Myslím, že hovoril, že má diétu," ozve sa Woo Young a o sekundu na to pocítim jeho ruku na mojom stehne. Nasucho prehltnem lievanec. Min Gi možno teraz kdesi umiera a ja tu jem lievance s mojim frajerom a mamou. Prečo som tá najhoršia kamarátka na svete?

Mama sa zasmeje a spokojne doje jej posledný kus na tanieri. „To aj mne hovorí vždy keď mu donesiem niečo sladké, no zje aj poslednú omrvinku."

Pousmejem sa nad jej spomienkou na Min Giho. Určite sa mu nič nestalo. Určite žije. Určite sa vráti späť.

„Aké máte dnes plány?" preruší moje myšlienky mamina otázka. Woo Young stále nedal jeho ruku preč, za čo som mu veľmi vďačná.

„Kamarát má dnes boxerský zápas, tak ho ideme podporiť," odpovie jej Woo Young a tiež doje jeho raňajky. Mňa prešla už chuť... Počkať... kam ideme? 

Mama sa na mňa pozrela s obočím zdvihnutým až po plafón. „Box?"

Prikývla som s hlavou. „Také niečo by sa ti nepáčilo." 

Škaredo sa na mňa pozrie, akoby som ju urazila. „A tebe sa to páči?"

„Jej sa páčia hráči," odpovie rýchlo Woo Young s úškrnom , „ nie box sám o sebe."

„Dobre, myslím, že už by sme mali ísť," poviem cez zaťaté zuby.

Woo Young sa so spokojným úsmevom na tvári rozlúči s mojou mamou.

„To bolo nevhodné," šepnem mu pri vchodových dverách. „Už ťa sem nikdy nezavolám."

„Som zvedavý koľko ti to vydrží," odpovie mi na to. „Myslím, že ma má radšej než Kaiovu frajerku."

„Nebol si pri tom, keď ju stretla," zaargumentujem mu a konečne sa dostanem von na čerstvý vzduch.

„Ale úplne z nej sršalo, že ma má radšej než ju," neoblomne mi odpovie a zavrie za mnou vchodové dvere.

„Podľa mňa bola rada, že som si konečne niekoho našla. Hocikoho," vykročím smerom na ulicu. O sekundu na to si so mnou prepletie prsty.

„Podľa mňa bola rada, že si si konečne našla mňa," začne ma ťahať smerom kde býva Min Gi. Zvoníme u neho, no jeho mama nám povie, že nie je od včera doma. Musím jej klamať, že musí byť teda u Hyun In. Ďalej sa teda vyberieme tam, kde sa nachádza boxerský ring. Prekvapivo je tu dosť veľa ľudí vzhľadom na to, že je sobota a že je len 10 hodín ráno.

Každý okoloidúci nás zdraví – teda Woo Younga, ktorý ma vedie na druhé podlažie. Nachádza sa tu gauč, ktorý vyzerá akoby prežil apokalypsu. Oproti gauču je televízor, na ktorom niekto hrá videohru. Ten niekto je Yun Ho, ktorý sedí sám na gauči a sústredene hľadí na obrazovku.

Woo Young ma štuchne smerom k nemu. „Zostaň pri ňom, ja hneď prídem."

Nemusí mi to hovoriť dvakrát. Trocha skepticky si sadnem na gauč, ktorý je tvrdý jak šľak.

„Nebol doma, že," privíta ma Yun Ho bez toho, aby spustil zrak z jeho hry.

„Nie," odpoviem mu a opriem sa dozadu.

„Neboj, o pár hodín sa tu objaví."

Vzdychnem si a pozorujem jeho postavičku v hre ako skáče cez prekážky.

„Hyun In tu bola s nami celú noc," povie pokojne , „ a asi pred hodinou som ju odviezol domov, nech sa aspoň trocha vyspí."

„Myslela som, že ju zoberiete hneď domov."

„Nechcela ísť," pousmeje sa Yun Ho. Chápavo prikývnem. Mohla som tu čakať s nimi. Mala som tu čakať s nimi...

„Nechceš sa pridať?" spýta sa zrazu Yun Ho a podá mi druhý joystick.

„Ale nesmej sa na mne," odpoviem mu a pridám sa.

„Nemôžeš byť horšia než Min Gi," uškrnie sa. Tak to veru nie som, pretože Min Giho viem vždy poraziť, keď spolu hráme.

Neviem ako dlho hráme, ale tipujem, že už prešla aspoň polhodina a Woo Young sa za mnou stále nevrátil. Yun Ha to netrápi a chce hrať ďalej, a tak pokračujeme.

„Bu!" niekto ma zrazu zozadu chytí za plecia a mne vypadne joystick na zem. Yun Ha len trocha trhne. Obaja sa pozrieme na smejúcu sa Hwan za gaučom.

„Čo tu robíš?" spýtam sa prekvapeno.

Hwan sa dosmeje a oprie sa rukami o gauč. „Hong Joong ide nakopať Seong Hwovi zadok."