valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Zabijem ťa.

Naša triedna sa rozhodla, že je načase, aby sme vianočne ozdobili triedu. Podotýkam, že je len 20. novembra. Je trocha posadnutá tým, že musí mať všetko prvá a jej trieda musí byť najlepšia a najkrajšia. Vybrala si 5 dievčat z našej triedy, vrátane mňa, Hyun In a Hwan, aby sme začali strihať rôzne vianočné makety a ozdobili triedu.

Po siedmej hodine sme teda zostali v triede a začali strihať materiály, ktoré nám doniesla triedna. Doniesla nám veľký kartón, z ktorého sme mali vystrihnúť vianočný stromček. Ja som sa chopila strihania ozdôb na stromček, keďže to mi prišlo najprimitívnejšie.

Strihanie nám trvá asi tridsať minút, pričom nás triedna príde pozrieť len raz.

„Určite si už ide sadnúť na kávičku a my tu musíme makať," poznamená Hwan. Všetky sa zasmeje, pretože tým je naša triedna známa. V kaviarni, ktorá sa nachádza pri našej škole sedí každé poobedie a pije najdrahšiu kávu z menu. Vždy musí byť extra. Od nás už druhý rok žmýka peniaze. Tento rok navrhla, aby sme šli na dvojdňový výlet na vianočné trhy do jedného z vianočných mestečiek. Mne to príde ako veľká strata peňazí. Cesta školským autobusom je drahá ako triednej kabelka. Ísť zadarmo vlakom by znamenalo pre ňu potupu storočia.

Preto nejdem. Aj tak darčeky, ktoré chcem kúpiť ostatným určite nekúpim na trhoch. A keď nejdem ja tak nejde ani Min Gi. Jeho mama ho bezo mňa nikam na výlety nepustí. Min Gi povedal, že mu to nevadí. Štyri hodiny sa krčiť na malom sedadle autobusu ho nepriťahuje.

„Baby, musíme ísť na obed, inak nám ho už nedajú," povie jedna z našich spolužiačok. To platí aj pre Hyun In.

„V pohode, aj tak už len namaľujeme na zeleno stromček a je to hotovo. Zajtra ho zavesíme," odpovie Hwan. Všetky tri sa s nami rozlúčia a tak zostanem sama s Hwan.

„Ty nie si hladná?" opýtam sa jej.

Hwan potrasie hlavou. Niekedy ma štve s tým, že vôbec neje nijaké jedlo. „Nechceš ani žuvačku? Ukradla som Hyun In."

Hwan sa na mne zasmeje. „Hej, žuvačka ma teda zasýti."

„Idem na záchod po vodu na farby," oznámim jej. Náš kohútik totiž už od pondelka nefunguje. Preto musíme po vodu chodiť na záchody, ktoré sú na druhom konci chodby. Začnem kráčať po tichej chodbe aj s malým téglikom na vodu. Prejdem okolo troch otvorených tried, ktoré sú prázdne. Štvrté dvere sú však zavreté, čo znamená, že niekto má ešte ôsmu hodinu. Chudáci. Zrazu sa z tej zavretej triedy ozve strašný rachot, z ktorého ma hneď mykne.

Zastanem pár metrov od dverí. Čakám na nejaký hlas učiteľa alebo žiakov, ale v triede je ticho. Možno tam upratuje upratovačka a padla jej stolička na zem... Začnem opäť pokračovať k záchodom, ktoré sú o dve triedy odo mňa.

„Nie, nie, nie, prestaň, nie!"

Po celej chodbe sa ozve tlmené kričanie zo zavretej triedy. Po koži mi naskočia zimomriavky. Opäť zastanem. Mám ísť? Nemám ísť? Čo ak upratovačku zavalilo niečo? I keď skôr to znelo ako mužský hlas.

Otočím sa na päte a zamrznem na mieste.

Woo Young stojí predo mnou s rukami za chrbtom.

„Kam ideš?" opýta sa ma. Z dverí sa ozve ďalšie kričanie. Pozriem sa na ne a potom na neho. Zdvihne sa mu kútik úst hore. „Min Gi to nie je."

Úprimne? To mi ani nenapadlo. Min Gi by pri hocijakom mučení omdlel. Aspoň to si teda myslím.

„Po vodu," odpoviem mu a ukážem mu téglik v ruke. „V našej triede nefunguje." Prestane sa uškŕňať a nakloní hlavu na bok. „A prečo si nešla do inej triedy po vodu?"