valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Od koho to máš?

Nikdy som nečakala, že tieto slová budem počuť práve od nej a ešte, že ich bude hovoriť zrovna jemu? To je veľmi škaredý vtip.

„Ehm," potichu si odkašle Woo Young, aby upútal moju pozornosť. Pozriem sa na neho.

„Nemali by sme odísť?" spýta sa ma.

„Nie, zostaňte tu," odpovie mu Hyun In. „Chcem, aby ste to počuli."

Obaja teda zostaneme a mám pocit, že aj naše dýchanie je tiché, len aby sme ich nevyrušili. Min Gi stále nič nepovedal. Ruku, ktorú jej ponúkal pred pár minútami mal spustenú dole pri tele. Jeho pohľad bol uprený len na ňu. V živote som ho nevidela tak intenzívne sa na niekoho pozerať. Takúto reakciu som od neho nečakala.

„Prečo?" konečne prehovorí.

Hyun In si dá ruky cez trup a vzdychne si.

„Pretože by som ti len ubližovala," odpovie mu na to. „Pretože keď budeme spolu naďalej, stále budem mať pocit, že sa ti každú chvíľu niečo stane len kvôli tomu, že si so mnou."

„Oni mi už nič nespravia," povie sebaisto Min Gi. To má určite od chalanov. Počula som, že toho istého človeka Utopia viackrát k sebe nezoberie. Moc by som sa na to ale nespoliehala.

„Presne, pretože už spolu nebudeme chodiť."

Hyun In spustí ruky, ktoré mala na trupe a začne si rýchlymi pohybmi prstov dávať vlasy za uši. Príde mi to, akoby ani nechcela byť vo svojom tele. Stále so sebou cuká a popravuje si kabát-

„Odkiaľ máš ten cucflek, Hyun In?" Min Giho hlas jej extrémne hlboký. Naskočia mi z neho zimomriavky. Aký cucflek? Min Gi sa na ňu pozerá spredu na rozdiel odo mňa a Woo Younga. My ju vidíme len z profilu.

Po jeho otázke sa prestane dotýkať vlasov a rýchlo sa zababuší do jej kabátu. Preto si ho stále popravovala? Lebo sa snažila pred nami zakryť to, čo má pod ním?

„Od koho to máš?" preformuluje jeho otázku.

Pomaly sa pozriem na Woo Younga. Očami mu poviem, že sme mali radšej odísť. Toto nabralo iné obrátky. Stlačí mi ruku, akoby tiež ľutoval, že sme neodišli. Ale na druhej strane to neľutujem. Ak by mi jeden z nich hovoril, čo sa tu stalo medzi nimi – neverila by som.

„Min Gi," povie so vzdychom Hyun In a snaží sa začať jej vysvetľovanie, no Min Gi ju predbehne.

„Ty si bola s ním keď volal, že? Myslel som si, že si vymýšľa len aby ma naštval. Veď je zavretý v ústave, ako by si mohla byť s ním?"

Trocha ma mykne, keď sa Min Gi na sekundu zasmeje a potrasie hlavou. Túto jeho stránku som ešte v živote nevidela.

„Mal som vedieť, že si iná kvôli nemu," povie zlomene. „Myslel som si, že stále robím niečo zle."

„Išla som za ním, pretože som vedela, že v tom má prsty on. A vedela som, že keď prídem, tak ťa pustí. A to spravil."

„Spravil ti aj niečo iné okrem cucfleku?"

„Nie," odpovie mu bez zaváhania Hyun In. „Zavolal tam, aby ťa pustili, potom sa na mňa vrhol, ale netrvalo to dlho než ho zastavili strážnici a ja som hneď odišla." Trasie sa jej hlas aj celé telo.

Woo Young mi stlačí ruku a ja sa na neho pozriem. Žmúri na ňu očami. Ten pohľad má vždy, keď niekto klame.

 „Keby za ním neprídem tak si tam doteraz."

„Radšej by som umrel, než by sa ťa mal znova dotknúť."

Ach Min Gi. Zaslzili sa mi z neho oči. Povedal to s takou istotou v hlase, že som mu na moment naozaj uverila.

Hyun In začala hlasno vzlykať. „Ja s tebou nemôžem byť Min Gi. Ja..." Hyun In si utrie slzy na jej líci. „Ja by som nedokázala s tebou ďalej byť."

„Prečo?" povedal tichšie. Pozeral sa na ňu so zraneným výrazom – obočie mal zvraštené, oči sa mi ligotali od sĺz, ktoré sa mu v nich tvorili. Chcela som ho ísť objať. Chcela som ísť objať aj Hyun In. Chcela som, aby sa táto konverzácia medzi nimi nikdy nestala.

„Chalani hovoria, že druhýkrát za nami už neprídu. A už nebudeme chodiť večer sami do parku. Nikto mi už nič nespraví. Nie kvôli tebe. Ani toto nebola tvoja vina."

„Bola to moja vina. On je so mnou posadnutý," Hyun In trocha zvýši hlas. „Nepáči sa mu, keď som s tebou a bude ti robiť zle, dokedy sa nerozídeme."

Opäť ma trocha mykne. Tentokrát z Woo Younga, ktorý sa zapojí do ich konverzácie: „Hyun In, odteraz mu vážne už nikto nič nespraví. Dáme na neho väčší pozor. A aj na teba."

Woo Youngov hlas je tak upokojujúci v porovnaní s ich hlasmi. Hyun In sa pozrie hore na plafón a vidím, ako celou silou zavrela jej ľavé oko.

„Keď mne sa páči!" povie frustrovane Hyun In a pozrie sa na Min Gi. „Páči sa mi odkedy sme sa prvýkrát stretli v kníhkupectve."

Vedela som, že sa jej Hyun Jin tak trocha páčil - povedala mi to raz keď sme spolu išli od Min Giho. Nemyslela som si, že je ešte stále do neho aj po tom, ako jej skoro podrezal hrdlo.

Povedala som jej, nech tomu dá čas a možno na neho zabudne. Očividne ani čas jej nepomohol.

„Neviem byť s tebou, keď vždy keď sa ma dotkneš myslím na neho."

Min Giho vystreté ramená padli dole. Pozerala som sa ako mu oči pomaly klesali z Hyun Inej tváre na zem.

„Prepáč, že nie som ako on," povie Min Gi popod nos. Chcem mu povedať, že to je dobrá hovadina. Min Gi je oveľa lepší ako Hyun Jin.

„Nie, Min Gi, to nehovor," Hyun In spraví krok k nemu, ale ďalej sa neodváži priblížiť. „Ty s tým nič nemáš. To ja som tá na vine. Ja som ten problém."

Nezdalo sa mi, že by to zmenilo Min Giho názor o sebe.

„Takže teraz budeš s ním?" spýta sa po chvíli ticha.

„Nie," odpovie hneď Hyun In. „Nebudem s nikým. Tak to bude najlepšie."

Min Gi presunie jeho pohľad zo zeme na ruky, ktoré má položené pred sebou na deke. 

Hyun In si vzdychne a otočí sa k dverám. „Viem, že ti teraz tiež ubližujem, ale časom by to bolo horšie. Správala by som sa k tebe hrozne a to si nezaslúžiš."

Hyun In sa pozrie na mňa a pousmeje sa. Neviem, čo mi tým chce naznačiť. Preto sa postavím z postele a chcem k nej podísť, ale ona ma zastaví so zdvihnutou rukou. „Uvidíme sa v škole," zašepká a odíde z izby. Váham, či mám ísť za ňou alebo nie. Rozhodnem sa zostať pri Min Gim v momente ako začujem potiahnutie nosom. Ľahol si na chrbát a ruky si dal na tvár.

„Idem mu nájsť niečo sladké do automatu," nahne sa ku mne Woo Young. Dá mi slabú pusu na líce a nechá ma tu samú s Min Gim. Presuniem sa vyššie po posteli k nemu. Opatrne mu poťukám po ruke. Dá si dole ruky z tváre a v ďalšej sekunde som ponorená v jeho objatí. Snažím sa mu netlačiť na telo s mojim telom. Lenže on ma vážne silno k sebe stláča a cítim ako sa mu postupne začne triasť telo od plaču.

„Prečo to viacej bolí ako moje štichy na bruchu?" spýta sa ma do krku.