valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Dary smrti.

Kráľovná plesu? Ye Rim. Kráľ plesu? Matikár. Kráľovná drámy? Naša triedna. Nervovo sa zrútila a začala kričať na pódium, kde stál kráľ a kráľovná, že ich dá zažalovať. Min Gimu by sa veľmi páčilo vidieť našu triednu v takomto stave. Yun Ho mu to všetko nahral na mobil.

O polnoci končil oficiálne ples, pretože sme väčšina ešte tínedžeri. Hong Joong sa ponúkol na odvoz, ale Woo Young povedal, že my sa radi prejdeme. Neviem koho myslel tým „my", ale ja som to určite nebola, keďže som si prestávala cítiť nohy každým krokom čo som spravila v mojich lodičkách. Dokonca sa Hong Joong ponúkol odviesť aj Hyun In so Seong Hwou, ale stačil mu jeden pohľad od jeho starého kamaráta a vedel, že sa nemá pýtať druhýkrát.

Na parkete som sa dozvedela, že Seong Hwa s Hyun In boli vo Valhale vždy dobrí kamaráti, odkedy bola Hyun In prijatá. Práve jemu donášala všetko čo počula.

Asi o pol jednej sme sa s babami rozlúčili a každá sa vydala inou cestou.

„Mám ťa zdvihnúť?" spýtal sa ma Woo Young, ktorý si očividne všimol môj spomalený pochod k nemu. Od školy ku mne domov to nie je ďaleko, ale naozaj pochybujem, že by ma dokázal nosiť celú cestu. Preto som sa radšej pevne chytila o jeho ruku a začali sme kráčať smerom ku mne.

„Vieš čo je o dva týždne?"

Pokrútim hlavou. Neviem ani aký je dnes dátum.

„Štrnásty február."

Oh.

 Oh! Pozriem sa na neho a nedokážem zabrániť malému úsmevu, ktorý sa snaží dostať na povrch mojich úst.

„Valentín?" snažím sa znieť nevinne a moje vnútro začína kričať. Woo Young prikývne.

„Vieš ako si sa ma pýtala na môj obľúbený film," konečne sa na mňa pozrie a ja prikývnem. Harry Potter, ako by som mohla zabudnúť?!

„Za dva týždne stíhame pozrieť sedem filmov, nie? A štrnásteho by sme si pozreli poslednú časť..."

Na moment zavriem oči a predstavím si nášho Valentína.

„Ty chceš pozerať. Na Valentína. Dary smrti. Druhú časť?" zhrniem to.

Prikývne a čaká na moju reakciu. Lenže ja neviem nájsť tie správne slová.

„Pamätáš ako som sa s tebou rozišla pred pár hodinami?" spýtam sa ho. Neisto prikývne. „Tak už môžeme byť spolu."

Asi nečakal takúto moju reakciu. Úprimne, ani ja som nečakala, že mu takto odpoviem. Ale už roky nenávidím ten "sviatok" a určite nechcem ako každá druhá dostať ruže a čokoládu. 

Woo Young si vzdychne a začne sa smiať na pár sekúnd a potom ma z ničoho nič zdvihne do vzduchu. Moje unavené nohy jasajú keď so mnou začne kráčať dopredu. Lepšie sa usadím v jeho náručí.

„Neodnesieš ma až ku mne," snažím sa znieť tak, aby ma pustil, ale zároveň mi tu je veľmi dobre.

„Sleduj," povie sebavedome. Uškrniem sa na jeho odhodlaní. Vážne ma dokázal odniesť na rukách až pred môj dom. Ešte na ňom som otvorila dvere s kľúčom, ale do vnútra sme už vstúpili každý samostatne. Vraj mám počkať niekoľko rokov a odnesie ma aj cez prah dverí. Mám chuť sa chichúňať ako idiot, ale asi by som tak zobudila mamu. Skoro začnem kričať od úľavy, keď sa konečne vyzujem. Normálne si už aj začínam cítiť nohy. Potichu začneme kráčať po schodoch smerom k mojej izbe. Mama má zavreté dvere od spálne a Jinxa tu nikde nevidím, tak asi musí byť s ňou. Hej, ju má najradšej. Zradca.

Potichu za sebou zavriem dvere od izby a zamknem. Nepotrebujem, aby sem mama ráno nakráčala sa na nás pozrieť, či žijeme.

Pomaly sa otočím na Woo Younga, ktorý zažal lampu na mojom nočnom stolíku. Zohol sa aj ku knihe, ktorú som ešte stále neotvorila už od neviem kedy. Zobral ju do ruky a otvoril ju na strane, kde sa nachádzala moja úžasná záložka. Uškrnul sa a vrátil zas knihu naspäť.