- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

1️⃣.

Ráno som zasa nič nestíhala. Je osem hodín a ja nie som ani oblečená. Paráda. Elena ma volala dole pretože Bonnie nás už čakala pred domom. Vozila nás do školy. Vždy som sa tú cestu snažila pretrpieť pretože Bennetová mi pripadala čudná. Neviem. Jeremy s nami pre istotu nechodil (babské záležitosti).

Keď som na seba natiahla nejaké to tričko a bokovky rýchlo som sa rozutekala po schodoch, čo mi až nohy nestíhali. Myslela som že na posledných troch schodoch sa potknem ale zvládla som to zoskočiť. Celá rodina ma sledovala s divným výrazom na tvári a radšej zavrteli hlavou. Jenna nám postupne podávala svačiny a objímala nás. Toho sa Jeremy chcel zdržať. Ja som sa nebránila.

Vošli sme von a Bonnie nás čakala v aute. Nastúpila som na zadné sedadlá a tašku si pohodila vedľa seba. Sluchátka napojené na MP3 som si dala do uší (aby som tie dve nemusela počúvať samozrejme) a sledovala ako sa Mystic Falls mihá za oknom auta.
Prerušil ma prudký náraz a jedno sluchátko mi vypadlo z ucha.
,,Čo to dočerta bolo?!" zakričala som.
,,Nejaký vták mi vletel do okna mrzí ma to." ospravedlňovala sa Bonnie.
,,Radšej poďme." navrhla Elena.
Ja som pretočila očami a sluchátko si dala späť do ucha.

Keď sme boli pred školou Bonnie zaparkovala a ja som znechutene vystúpila. Škola. Ehh.

Neochotne som kráčala po chodbe k svojej skrinke. Forbesová sa vyškierala ako cvičená opica a ja som si iba povzdychla a oprela svoju hlavu o skrinku.
,,Bude to lepšie, bude to lepšie..." zatvorila som oči a šepkala si sama pre seba.
,,Možno nie" počula som buchnutie o skrinku. Keď som povzdychla hlavu, Tyler Lockwood sa na mňa veselo usmieval.
,,Ani len mi nehovor že ťa Vicky Donovanová poslala znova dočerta."
,,Ale no taaak to ani len nemôžem pozdraviť svoju kamarátku?" usmial sa ešte viac.
,,Niesme priatelia." uškrnula som sa a vyberala si knihy zo skrinky.
,,Ale môžme byť." pretočila som očami a obišla ho.
,,Čo som spravil?" počula som ako kričí keď už som bola niekoľko metrov od neho. Lepšie sa prvý deň v škole začať nemohol však?

Keď som si pozrela rozvrh, skoro ma porazilo. Ako prvú sme mali TELESNÚ. Nenávidím telesnú. Nieže by som bola neschopná ale hanbím sa pred niekým cvičiť alebo tak. Posmešky sa nájdu vždy, na ČOKOĽVEK!!!

Telesná ale dopadla nad moje očakávania. Našťastie som nerobila rozcvičku ani nič podobné takže som bola vďačná bohu.
Hrali sme volejbal takže to nebolo až také zlé. Síce som kedysi bývala v dievčenskom volejbalovom tíme ale to už bolo dávno. Teraz v tíme vynikali iné hviezdy. Šak to poznáte. Niekedy som žiarlila na to ako môžu byť niektoré dievčatá také ladné. Napríklad roztlieskavačky. Jedna z nich je aj moja sestra Elena. Ja by som to nedokázala. Vždy keď ich vidím tak ladne sa pohybovať, ticho závidím.

Znova som sa až príliš ponorila do myšlienok však? Nenávidím ten pocit keď nedokážem vnímať a iba premýšľať. Je to až moc otravné.

Bola tretia hodina - dejepis. Dejepis som nenávidela už v predošlých ročníkoch a nezmenilo sa to ani teraz. Dejiny Mystic Falls. Pán učiteľ naozaj to nikoho nezaujíma, naozaj.
Ak to niekoho zaujíma, UKÁŽTE MI HO.

Deň prebehol rýchlo pretože som skoro vôbec nevnímala. Na obede som počula ako sa všetci smejú a ja som sa cítila ako duch. Aj tých pár kamarátov čo mám dokážem od seba odohnať. Som vážne hlúpa. Hlúpa, Hlúpa, Hlúpa!

Domov sme šli znova s Bonnie. Mala to po ceste. Keď sme prišli domov dom rozvoniaval pizzou pretože varenie tety Jenny sa dalo prirovnať k vareniu malého dieťaťa.
Pizza bola fajn, lepšie než tie vajíčka z rána a to som ich ani nejedla iba cítila!
Večer som sa chystala ísť spať skôr, ale Elena ma nenechala. Stále mi vyprávala o chalanovi ktorého dnes stretla. Že sa na ňu stále pozerá, chce sa s ňou rozprávať a podobné dristy. Zapamätala som si že sa volá Stefan... Salvamore či tak nejak. Nepočúvala som ju. Ale bola som rada za to že sa s niekým skamarátila, ja som nemala to šťastie.