- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

2️⃣7️⃣.

Mobil som držala stále u ucha a čakala najhoršie. Keď začal trieskať do dverí, vedela som že musím Stefanovi povedať názov hotela. Lenže ako som sa k tomu chystala, mobil zapískal a vypol sa.
,,Nie! Do riti! Je vybitý!" zasunula som ho späť do kapsy, a začínala som si uvedomovať že Damon čo chvíľa vylomí zámok.
Postavila som sa k dverám a rukami ich držala celou svojou silou. Lenže on zobral niečo tvrdé a začal ich rozbíjať.
Keby sa neuhnem, práve ma bodne do hrude. Železnou tyčou spravil dieru do dverí. Keď ju spravil veľkú natoľko, aby ňou prevliekol ruku, dokázal si sám odomknúť.

Stála som natlačená na stene, a on otvoril dvere. Nemala som kam ujsť. Bol silnejší než ja. Začala som zrýchlene dýchať a rozmýšľať, ako sa z tejto šlamastiky dostať.
Približoval sa ku mne kľudnou chôdzou, ktorá ma desila.
Tyč, ktorú ešte stále držal v ruke ma desila taktiež. Zabije ma s ňou?

Keď stál hneď predomnou, rukou mi zašiel do kapsy a vytiahol telefón.
Cukalo so mnou a on si to musel určite všimnúť.
Telefón párkrát pootočil v ruke a po chvíli ho upustil na zem, a rozšliapal ho.
Bála som sa že presne takto skončím ja.
Priblížil sa ku mne ešte viac, a ja som natočila hlavu do boku. Mala som na mále aby som sa nerozplakala.
Jeho nos sa obtrel o môj krk a jeho chladný dych sa dotýkal mojej pokožky.
Mala som chuť utiecť. Bol nechutný.
,,Máš hlad?" spýtal sa ma tými istými perami, ktorými sa v ten istý moment dotýkal môjho krku. Nervózne som prikývla.
,,Fajn." povedal.
Odtiahol sa a odkráčal k dverám. Otvoril ich a odišiel. Konečne som mohla vydýchnuť. Spustila som ruky pozdĺž tela, no on bol vzápätí späť.
Keď vošiel do izby, za ním kráčalo mladé dievča. Bola oblečená v čiernej mini sukni a v bielej blúzke. Vlasy mala zopnuté do drdolu.
Ani len som sa z miesta nepohla.
Zobral jej ruku, a rukáv blúzky odhrnul. Privoňal si k jej pokožke, a jeho oči sa podliali krvou. Jeho tesáky boli vzápätí vonku a v tú sekundu sa jej doňho zahrýzol. Dievča nevydalo ani hlások.
Pil iba chvíľu no potom sa odtiahol. Pozrel sa na mňa a čakal.
,,Mala si predsa hlad, nie?" spýtal sa s ústami plnej krve.
,,Nepijem ľudskú krv."
,,Ale no taaak." pritiahol toto dievča smerom ku mne.
Jej zápästie mi priložil k ústam a ja som nemohla odolať. Spomenula som si na to, čo ma učil Stefan, ale neodolala som. Moje oči sa podliali krvou, a v ten moment som už z nej pila. On si zobral jej druhé zápästie, a pil z nej taktiež.

Keď dievča ležalo na zemi nehybné, prišiel spomínaný pocit viny. Presne ako hovoril Stefan. Neodolala som. Bola som nenásytná.
Sadla som si na posteľ a slzy zúfalstva sa mi začali kotúľať po lícach.
Damon si sadol vedľa mňa, a tváril sa spokojne. Nevšimol si to, že plačem. Mala som tvár zakrytú vlasmi. Ale keď som nechcene vzlykla, to si už všimol.
,,Nebodaj plačeš. Vieš koľko som ja so Stefanom pozabíjal ľudí? Toto je nič." neodpovedala som. Bola som z časti aj nahnevaná. Ani tak nie naňho ako na seba. Sklamala som Elenu, sklamala som Stefana. Verili vo mňa...

Večer sa tiahol, a ja som ho celý presedela na gauči. Damon sa občas čudne pozrel, ale nepokazila som mu náladu.
,,Ani trocha sa ti nepáčil ten pocit moci?" čo to je za otázku?
,,Nepáčil, Damon. Nechcem zabíjať..."
,,Technicky vzaté som to bol ja kto ju zabil. Panebože, to tvoje pitie. Iba si z nej cucala. Vieš čo je najlepšie? Keď dokážeš ovládať tok krve. Keď jej máš plné ústa. Stefan to pozná..."
,,Už prestaň!" neovládla som sa.
,,Práve som niekoho zabila! Niekoho kto mal možno rodinu, priateľov!" rozzvlykala som sa.