- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

2️⃣1️⃣.

Stefan:
Celú noc som sedel pri posteli v ktorej Meredith nehybne ležala. Mal som výčitky, že to celé je len moja chyba. Nemal som sa vrátiť do Mystic Falls. Trpia iný. Keby sa nevrátim ja, nevráti sa ani Damon. Teraz som ublížil aj Elene. Prenesie sa cez to, že jej sestra bude upírka? Teda ak sa vôbec bude chcieť napiť ľudskej krve...
Keď sa prebúdzala, môj reflex bol chytiť ju za ruku.
,,Čo sa stalo?" zamumlala. Pozrel som sa do zeme a čakal, či si spomenie.
,,Nie. Už si spomínam. Bol si tam ty a Elena. A... Damon. Bože! On ma zabil! Ako to že žijem?! Hovoril čosi o upíroch! Ty si upír!" prikrývkou sa prikryla až ku krku, a ja som jej to chcel celé vysvetliť. Aby sa nebála.

Meredith:
,,Neboj sa. Ja ľuďom neubližujem. Žijem ako človek. Damon nieje ten typ, ale mám pocit že mám na tom podiel viny aj ja. Mala si v tele jeho krv, a on ťa zabil. Musíš dokončiť premenu... Premenu na upíra."
,,Čo ak ju nedokončím?" bola som kľudná.
,,Zomrieš." vydýchol, a ja som zostala zarazená.
,,Ja nechcem byť upír." rozplakala som sa do prikrývky.
,,Prečo mi to Damon spravil? Nič som nespravila." dala som tvár do dlaní a stále plakala.
,,To bude dobré. Zvládneš to. Zo začiatku je ťažké kontrolovať sa, tvoje emócie sú zostrené a všetko ti lezie na nervy. Ale musíš sa s tým naučiť žiť."
,,Chcem radšej zomrieť Stefan." pozrela som sa mu hlboko do očí, a on ostal ako ovarený.
,,Viem že to je ťažké, ale nemôžeš to urobiť svojej rodine. Elena ťa miluje, Jenna ťa miluje, a svojím spôsobom aj Jeremy. Musíš to zvládnuť aspoň kvôli nim."
,,Povedz mi o tom. O tom keď si sa premenil ty."
,,Neviem či o tom chceš počuť."
,,Áno." bola som si istá že chcem.
,,Tak dobre." sadol si vedľa mňa na posteľ, a začal vyprávať.

,,V roku 1864 sme s Damonom boli nerozlučná dvojica. Nedokázal som si predstaviť že by som ho nemal. Mal som vtedy sedemnásť a Damon bol o niekoľko rokov starší.
Jedného dňa, sa k nám prisťahovalo dievča. Tvrdilo, že je z Atlanty. Hovorievala, že jej rodičia sú mŕtvi a nemá kde ostať. Môj otec sa rozhodol nechať ju u nás." prikývla som.
,,Volala sa Katherine. Bola neskonane krásna. Jej tmavohnedé dlhé kučery a tmavé tajomné oči. Zamiloval som sa do nej. No bol tu jeden problém... Nebol som jediný." vyvalila som oči, a čakala ako to bude pokračovať ďalej.
,,Damon ju miloval tiež. A tak sa z nás stali istým spôsobom nepriatelia. Katherine raz bola so mnou, a raz s Damonom. Chcela nás mať oboch. Aby sme boli všetci spolu. Lenže to sa nám dvom nepáčilo." nechápala som čo to má s jeho premenou spoločné, ale v jeho monológu som ho neprerušovala.
,,V meste boli upíri. Náš otec upírov nenávidel. Zabíjali nevinných. Keď sa mi vrátili spomienky zistil som, že aj Katherine k jedným z nich patrila. A netajila sa s tým. Vedeli sme o tom, ale nemohli sme nikomu nič povedať. Ovládala nás, manipulovala nami, vysávala z nás krv. Boli sme iba jej hračkami. Až potom som si to uvedomil. Mne tvrdila, že chce iba mňa. A Damonovi zase opak."
,,Takže vás chcela proti sebe rozoštvať." skočila som mu do reči.
,,Áno. Lenže na to prišiel náš otec. Mojou chybou. Myslel som si, že keď mu poviem ako Katherine milujeme neublíži jej. Lenže otca naše city nezaujímali. Bola hrozbou. A tak nám potajme dával Železník - byliny, ktorú upíri neznesú. A keď zo mňa Katherine pila, začala sa náhle dusiť. Nevedel som o čo ide. Lenže v momente do izby vpadol otec, a aj s ostatnými chlapmi ju odviedli."
,,Takže zomrela?"
,,Nie tak celkom." tak teraz už som tomu nerozumela vôbec.