- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

1️⃣8️⃣.

Jeho tvár sa trocha uvoľnila, a spustil.
,,Myslím to vážne Meredith."
,,To aj ja. Vieš čo Damon, nemám na toto čas. Prišla som sem pozrieť sa na sprievod, a nie na toto." chcela som odísť, ale lapil ma za ruku.
Vyvliekla som sa mu, a zavrtela hlavou.
Odkráčala som späť do davu za Bonnie.

,,Kde si toľko bola?" naliehala Bonnie.
,,Damon ma zdržoval."
,,Vieš že po tebe ide, však? Prosím len na tú jeho hru neskoč tak ako Caroline."
,,Čože? Ale prosím ťa, nejde po mne. Len sa robí že ide. A je trápny."
,,Keď myslíš..." a otočila sa mi chrbtom.
,,A čo je s Caroline?" pozornosť mi venovala späť.
,,Ale nič. Mali by sme ísť za sprievodom..." zahovárala.
,,Nezahováraj Bonnie Bennetová." chytila som ju za plece a otočila späť k sebe.
,,Nechaj to tak! Dobre?" zakričala a odkráčala preč. Toto je čudné.

Večer som trávila ako zvyčajne sama v izbe. Sedela som na posteli, a čítala si knihu.
Vyrušilo ma klopkanie na okno.
Cez záves som síce videla siluetu, ale nevedela som kto to je.
Odhrnula som záves, a otvorila balkónové dvere.
,,Damon ako si..."
,,Musím ti niečo povedať." odtiahol ma a vošiel do izby.
,,Zasa?" žartovala som.
,,Ako to že zasa?"
,,Vtedy na sprievode. Damon mňa to nezaujíma."
,,Ale..."
,,Dobre. Ak sa ma chceš niečo spýtať, tak pýtať sa budem ako prvá." prikývol hlavou.
,,Dobre teda."
,,Čo je s Caroline?"
,,Čo by s ňou malo byť?" znervóznel. Poznám to.
,,Len sa pýtam. Od Miss som ju nevidela. A viem že s ňou čosi máš."
,,Mal som." upozornil ma.
,,Bonnie čosi naznačila..."
,,Čo naznačila?" vyzvedal.
,,Ževraj ti skočila na hru."
,,Čo to hovoríš." zasmial sa.
,,Damon, ja sa pravdu dozviem. Vieš to."
,,Ale akú pravdu prosím ťa. Všetko je v normále."
,,Naozaj?"
,,Naozaj." ubezpečil ma.
,,Lenže ti neverím." musela som ho zrejme zaskočiť.
,,Tieto všetky veci čo sa v poslednej dobe dejú... majú spolu súvislosť. Ak mi to nepovieš ty, povie mi to Stefan."
,,To určite." teraz som udrela klincom po hlavičke.
,,Takže niečo tajíte! Vie o tom Elena?"
,,Ale no tak. Meredith. Predsa si nemyslíš že by sme ti s mojim bratom niečo tajili."
,,Neverím ti ani nos medzi očami." zasmial sa a zadíval sa mi do očí.
,,Mal by som ísť. Potrebuješ si oddýchnuť."
,,Čo?! Čo to táraš ja nepotrebujem..." chcela som mu už čosi povedať, no moje úvahy prerušil bozkom. Nevedela, alebo nedokázala som sa ubrániť. Bozkával tak sladko.
,,Niečím som ťa umlčať musel. Dobrú noc, spisovateľka." a v momente ho nebolo.
Spisovateľka? Počkať... Čo ak on!...

Celú noc som nemohla zaspať.
Dávala som si do kopy všetky možné informácie, a všetko sedelo. Keď sa objavil, všetko to s pánom neznámym začalo. Sedel aj čas. Keď som bola s Damonom, pán neznámy nepísal. Všetko do seba začalo zapadať ako skládanka.

Musela som ísť do domu Salvatórových. Musím mu to povedať. Čakal, kým na to prídem sama. Je to jasné. Bože, ja hlupaňa. Každú inú babu by to napadlo.

Keď som doslova bežala do ich domu, ktorý nebolo problém nájsť, otvorila som vchodové dvere, ktoré vŕzgali ako storočné. Hrôza. Pri tom zvuku som sa striasla. V dome sa zdalo ticho. Nikde ani hlások. Možno je niekto hore.