- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

2️⃣3️⃣.

,,Rozhodnutie je na tebe. Nie sú v tom iba negatíva. Napríklad tá sila. Môžeš robiť to, o čom ostatný len snívajú. Neochorieš, keď si ublížiš rýchlo sa uzdravíš. Môžeš si robiť na čo sa ti len zamanie."
,,Stojí to za to?" Stefan začal premýšľať nad odpoveďou.
,,Áno. Keď miluješ, miluješ neskutočne. Keď to bolí, bolí to hrozne. Ale najhlavnejšie je to, že všetko je zostrené a silnejšie. Zmysli. Čuch, chuť, hmat, sluch a zrak. Počuješ do neskutočnej diaľky. Je to úžasné."
,,Bojím sa."
,,To každý." odvetil s úsmevom. Bol na mňa milý a snažil sa má podporiť v čímkoľvek.
,,Stanem sa upírom. Áno, bude to lepšie."
,,Si si istá?" uisťoval sa.
,,Áno. Nemôžem tu ostatných nechať." usmial sa, a kamarátsky ma objal. Objatie som mu opätovala.

Zišli sme dole po schodoch, a Elena na nás dole čakala.
,,Rozhodla sa pre možnosť ostať na žive." povedal za mňa Stefan.
Elena sa pousmiala a hneď ako som zišla posledný schod, tuho ma objala.
,,To zvládneš." povedala a ja som sa usmiala.

Prvé týždne boli ťažké. Nezvládala som to. Bol to veľký nápor. Krv. Na nič iné som nedokázala myslieť. Damon sa zatiaľ neukázal. Nevedela som prečo. Stefana som sa nepýtala, i keď s ním trávim veľa času. Učí ma ovládať sa, a chce aby som pila zvieraciu krv. Tá mi moc nechutí, ale snažím sa.
Občas som mala pocit, že to už ďalej nezvládnem. Medzi ľuďmi sa mi ťažko ovládali všetky tie zmysli. Ešte keď som počula ich srdce, ako pravidelne bije. Bolo to na zošaletie.

Stefan bol čo sa týkalo púšťania von moc tvrdý. Vždy som mu povedala že to zvládnem, no nezvládla som. Prestával mi veriť a z toho som bola sklamaná. Nemohla som za to. Bolo to hrozné.
Väčšinu času sme trávili aj tak u Stefana, pretože ma chcel mať pod drobnohľadom. Do školy som síce chodila, ale aj tam mi bol stále u zadku. Začínalo mi to liezť aj na nervy.

Stefana začalo trápiť kde zmizol Damon. Odvtedy čo ma premenil sa neukázal. A už to je skoro mesiac. Nevedela som kde by mohol byť, ale bola som aj rada že ho nemusím mať na očiach.
So Stefanom sme sa od mojej premeny dosť zblížili. Snažil sa mi pomôcť ako vedel, no nie vždy to vyšlo. Robila som si podľa seba. Aj keď mi Elena radila aby som robila čo chcel on, bol proste ako osina v zadku.

Jedného večera som vošla cez okno von na párty do neďalekého mesta, aby som si aj ja trocha užila. Bolo tam veľa ľudí a takisto veľa alkoholu. Prekvapilo ma, že tam boli ľudia z našich vyšších ročníkov. Napríklad taký Tyler Lockwood. Nebola som si celkom istá, či stále po mne ide tak som pozornosť radšej neuputávala.
Lenže on si ma aj tak všimol. Bol tam aj Matt a ostatný z Eleninho ročníka.
,,Ale ale koho nám to čerti nesú?"
,,Ahoj Tyler. Aj ja ťa rada vidím." predstierala som.
,,Kde máš Caroline? Nechodíš s ňou náhodou?" bavilo ma dráždiť ho. Caroline bola tiež upírka, doteraz neviem kto ju premenil pretože Stefan mi nič nepovedal. Bolo to čudné pretože sme na jednej lodi. Caroline musela o svojej náture Tylerovi klamať. Nikto sa to nesmie dozvedieť. Rozniesli by nás na kopytách.
,,Je to medzi nami také všelijaké." podotkol.
,,Mhm." prezrela som si ho zdola nahor a on zo mňa nespustil oči.
,,Nejdeme niekam do súkromia?" áno, presne toto som chcela.
,,Jasné." súhlasila som, a odišli sme niekam do lesa.

Keď ma začal bozkávať, nebolo to zlé. Vedela som že bol ožratý, tiahlo to z neho na míle. Takže som vedela, že si zajtra nič pamätať nebude.
Ale trápila ma iná vec, dostala som chuť na krv. Cítila som, ako sa mi podlievajú oči a vedela som, že už je zle.