- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

3️⃣0️⃣.

Ráno som sa vzbudila na spev vtákov a až moc ostré svetlo ktoré mi bilo do očí. Vzbudila som sa na pichľavom ihličí, ktoré sa mi zapichovalo do kríží. Sadla som si, a oprášila ho zo seba. Keď som sa rozhliadla, Stefan do auta nakladal mŕtve telá.
,,Čo sa stalo?" ostala som šokovaná. Predsa sa tí hybridi mali vzbudiť.
,,Nevyšlo to. Klaus bude Elene znova brať krv. Niečo je zle." mal na pleciach ženu, ktorej z očí tiekla krv. Naložil ju do kufra a zatvoril ho. Klaus medzitým prikráčal spoza auta a pobúchal párkrát po kapote.
,,Odkiaľ ste vlastne vzali to auto?" opýtala som sa. Predtým tu predsa nebolo.
,,Milý darček od turistov." odpovedal mi Klaus s úsmevom. Trhla som kútikmi úst a pozbierala som sa zo zeme. Klaus vzal posledné zvyšky Eleninej krve a naložil ju na zadné sedadlá.
Stefan si sadol za volant a Klaus na miesto spolujazdca. Mne ostal flek vzadu.

Po ceste sa Klaus rozčuľoval a ja som na to nejak zvlášť nereagovala. Iba som párkrát pretočila očami.

Keď sme po dlhých ôsmych hodinách dorazili do Mystic Falls, moc sa mi tam popravde nechcelo. Teraz sa budem musieť pred Elenou pretvarovať že k nej nič zvlášť necítim, i keď by som ju najradšej objala. Čo ak ma Klaus donúti ublížiť jej? Musím niečo vymyslieť, aby k tomu nedošlo.

Keď som vyšla z auta, poriadne som sa popreťahovala. Stefan vyšiel s pokrčeným obočím a Klaus ako vždy s úsmevom.

Väčšina Klausových súrodencov bola momentálne prebodnutých, takže Klausa nič nebrzdilo.
To ma znervózňovalo.
Klausov dom, v ktorom predtým prebýval bol docela staromódny. Teda aspoň na môj vkus. Bohvie koľko má ten Klaus vôbec rokov... Ale staro rozhodne nevyzerá. Vyzerá až moc dobre. Povedala by som, že možno lepšie než sám Damon. Čo to zase táram...

Bála som sa, čo povedia ľudia v Mystic Falls na môj návrat s najväčším maniakom na tejto planéte. Plus so Stefanom bez ľudskosti. S takzvaným rozparovačom. Čo viac si môže človek priať.

Keď sa Klaus rozhodol Elenu uniesť, prepadol ma strach. Kiežby nemám tú ľudskosť... Nemala by som si ju radšej vypnúť? Viem to vôbec?
Nemohla som na sebe nechať vidieť nijaký náznak strachu. I keď Stefan vedel pravdu, dúfala som, že bude držať jazyk za zubami.

Keď sme museli Elenu doma prepadnúť, bolelo ma že práve mňa Klaus poveril chytiť ju.
Keď som ju držala a on stál predomnou, povedal mi:
,,Podrež jej zápästie." nemohla som.
,,Klaus ja..."
,,Urob to!" kričal a ja som zavrtela hlavou.
,,Vedel som to." sikol.
,,Stefan mal pravdu. Myslel som, že takto dobre by si to uhrať nedokázala. Bez najmenšieho náznaku. Musím uznať, prekvapila si ma." Elena sa na mňa pozrela s tým pohľadom, ktorý som určite nepotrebovala. Pozrela som sa do zeme a rozmýšľala som, kiežby som sa nikdy nenarodila.
,,Nuž, čo sa dá robiť." povedal a pozrel sa späť na mňa. Chytil Elenu a nôž jej držal pri krku.
,,Nie!" vykríkla som. Nechcem sa na toto pozerať. Nechcem cítiť tú bolesť, ak Elenu nedajbože stratím. Tentokrát som si istá, že som to vypla.

Klaus sa hneď po tom zasmial, a nôž odložil.
,,Naozaj si hlúpe dievča. Myslíš si, že by som bol schopný zabiť jediný zdroj na vytvorenie svojich hybridov?" pochopila som. Stefan sa na mňa ľútostivo pozrel, no pohľadom hneď uhol.
Teraz mi to bolo už fakt jedno. Keby ma Klaus poveril aby som Elenu zabila, urobím to bez váhania.
,,Takže, drahá Elena." odhodil ju na stoličku a ona zrýchlene dýchala. Keď som sa pozrela na Stefana, nebolo mu to práve pohodlné.
,,Ako to spravíme? Klasika zápästie? Alebo si na extrémy?" priviazal jej zápästie o stoličku.
,,Nie Klaus prosím. Toto nemusíš. Máš Elijaha..." prosila ho.
,,Buď ticho!!" zreval, a ona sa usadila späť do stoličky.
,,Meredith? Poď Zlatko. Spravíš to ty." usmial sa.