6️⃣.

297 13 1
                                    

Ostala som trocha v šoku a on si to určite všimol. Položil pohár na stôl a zadíval sa na mňa tým čudným pohľadom.
,,Mala by som ísť do izby..."
,,Za počítač?" zamyslela som sa a nechápala som.
,,Ako to..."
,,Pst." zakryl mi prstom ústa.
,,Dobrú noc." zaželal mi a ja som odišla k schodisku. Stále som ho pozorovala a kráčala po schodoch.

Šla som do svojej izby a sadla si na posteľ. Ako to len vedel? Čo to má znamenať?
Zavrtela som hlavou a ľahla si do postele. Pozerala som sa do stropu. Zrejme som sa snažila vyvrátiť jeho teóriu tým, že som nerobila to čo povedal. Lenže keby to nepovedal, urobím to.
Možno si len tipol že tínedžerky ako ja, na počítači trávia veľa času. Neviem. Ale asi by som s toho nemala byť taká nervózna. Veď je to totálna kravina.
Povzdychla som si a vystrela sa. Postavila som sa a sadla si za stoličku k počítaču.
Pán neznámy stále nebol aktívny od vtedy čo som mu napísala. To je divné, v túto dobu je aktívny vždy.
- Meredith poď sa rozlúčiť s návštevou.
Počula som Elenu kričať z dola. Brutálne sa mi nechcelo.
- Už ležím v posteli, dobrú noc!
Zakričala som tak aby ma počula. Dole bol ešte chvíľu hurhaj no potom som počula zatvorenie dverí. Počula som ešte kroky smerom k mojej izbe.
Vypla som počítač a hupla do postele.
Elena opatrne vošla, akoby čakala že robím niečo nekalé, no keď vošla a uvidela ma v posteli, akoby jej odľahlo. Vošla už v plnej kráse a založila si ruky v bok.
,,Tak čo hovoríš na Stefana a jeho brata?"
,,Čo ja viem. Ten jeho brat Damon je... divný. Prečo vlastne prišiel aj on?"
,,To neviem. Ale nemohla som ho predsa poslať preč."
,,Caroline s ním chodí?"
,,Tak niečo, ale mne sa to nepozdáva." ani mne sa to nejak nepozdávalo.
,,Máš zajtra nejaké plány?" zmenila tému.
,,Ešte neviem."
,,Vieš napadlo ma že po víkende bude ten večierok no a že tam so Stefanom pôjdem. Nevadí ti to že nie?"
,,Čo? Jasné že nie prečo by malo?" zase budem doma sama.
,,Ja len tak či ti nevadí byť doma sama."
,,Nie prečo? Vôbec."
,,Fajn tak dobrú noc." ľahla si do postele a ja som sa prikrila huňatou prikrývkou.
,,Dobrú noc." otočila som sa jej chrbtom a rozmýšľala nad všetkým čo sa v poslednej dobe deje.
Záhadný frajer mojej sestry, jeho brat, pán neznámy. Je to čudné.

Ráno som si mohla pokojne vstať kedy sa mi zachcelo. Elena šla zrejme behať a tak trocha ma zobudila ale nevadilo mi to, spala som ďalej.
Keď som konečne nabrala dostatok síl otvoriť oči a poobzerať sa po izbe, znova som ich pevne zatvorila. Lenže som vedela že už bude minimálne čas obeda takže tu nemôžem vylihovať večne.
Jednu nohu som položila na studenú dlážku a druhú som prevrátila cez prikrývku. Ach bože ako ja nenávidím toto vstávanie cez víkendy.
Chcela som vstať lenže sa mi pošťastilo a zrúbala som sa z postele.
,,Au." dodala som.
,,Dobré ráno ségra. Oh- čo to zasa robíš?" otvorila som jedno oko a zazrela Jeremyho topánky rovno pred sebou. Pozrela som sa hore a jedno slúchadlo mal rukou od ucha odtiahnuté.
Zasmial sa a ja som zamrnčala.
,,Jeremy neposmievaj sa mi." zabručala som a rukami sa zaprela o zem aby som sa dokázala zdvihnúť. Bolo to ťažšie než sa zdalo.
,,Kto nám to tu leží?" ešte Jenna sa mi prišla posmievať?
Zakryla si rukou ústa a šla vybuchnúť od smiechu. Haha naozaj vtipné.
Podarilo sa mi zdvihnúť a sadnúť si do tureckého sedu.
,,Váš hurónsky smiech mi naozaj nepomohol." Jeremy sa znova zasmial a obišiel Jennu čo stála za ním a bežal po schodoch dole.
,,Obed je na stole. Leňochod." zachichotala sa Jenna a odišla preč z miestnosti na chodbu.

- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt