- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

1️⃣6️⃣.

Nedalo mi to, a znova som mu musela napísať.
,,Neviem čo k tebe cítim. Je mi blbé, že sa ani len nepoznáme a ja ti prepadávam. I keď si ma toľko krát oklamal, a vydesil. Neviem si pomôcť. Asi mám rada zlých chlapcov."
,,Som rád, že som sa ti dokázal dostať pod kožu. Mal som ale pocit že to bude jednoduchšie."
,,V akom slova zmysle to myslíš?" niekedy si pripadám hlúpa.
,,Si ťažký oriešok. Ale aj tak som si ťa omotal okolo prsta, nemám pravdu?"
,,Pripadám si ako tvoj majetok..." necítila som sa práve komfortne.
,,To ma neteší. Chcem aby si sa cítila dobre."
,,Mám z tohto zlý pocit, ale neviem si predstaviť deň bez písania si s tebou." červenala som sa.
,,To som rád." usmiala som sa, a zatočila sa na stoličke.

Písali sme si až do večera, a konečne som sa pri ňom cítila šťastná. Hovoril mi vtipy, ktoré by som ja sama vymyslieť nedokázala.
,,Môžeš pre mňa niečo urobiť?" zmenil téma.
,,Podľa toho o čo ide."
,,Musíš mi veriť." mikla som plecami, a odpísala.
,,Dobre teda."
,,Postav sa." čo?
,,Čo?"
,,Povedal som aby si mi verila. No taak. Bude sa ti to páčiť."
,,Dobre teda." postavila som sa, a stála som pred monitorom a čakala čo bude ďalej.
,,Dobré dievča. Zober si ten šátok čo máš na radiátore a omotaj si ho okolo očí."
,,Odkiaľ vieš kde mám šátok. Znova ma začínaš desiť."
,,Ale no tak. To mi ani trocha neveríš?"
,,Fajn. Ale ako ti mám potom odpísať?"
,,Ničoho sa nemusíš báť."
,,Ok." zobrala som bordový šátok starý ako republika, a omotala som si ho okolo očí.
Cítila som jemný prievan na lýtkach, ale stála som ako prikovaná.

Niečie pery, sa zrazu dotýkali tých mojich. Neváhala som, a chytila som daného človeka okolo krku. Chcela som cítiť jeho dotyk. Vedela som že to je práve on.

Jeho pery boli... chladné. Jeho dych mi spôsoboval závraty. Chcela som podľa hmatu zistiť čokoľvek. Nevidela som ho, ale cítila. A to až moc dobre. Neprestával ma bozkávať, až kým som sa nesnažila si dať dole šátok. Hneď ako som to spravila, v mojej izbe už viac nikto nestál. Zostal tam iba prievan z otvoreného okna.
,,Čo to malo byť? Bozkávali sme sa, a odišiel si?"
,,Mal som ti povedať, aby si si ho nedávala dole."
,,Prečo nechceš aby som vedela kto si?"
,,Som ten zlý Meredith."
,,Je mi to fuk."
,,Nebuď k sebe ľahostajná." čo to s tým má?
,,Proste ťa chcem celého!" muselo ho to zaraziť, pretože chvíľku neodpisoval.
,,Kiežby to šlo. Možno v inom živote."
,,Toto mi nerob. Prosím ťa." pripadala som si ako v nejakom seriály.
,,Nemôžme spolu byť tak ako si to želáš."
,,Prečo to tak rýchlo odcudzuješ? Fajn, tak kto si? Tyler? Donovan? Možno Stefan? No tak už sa priznaj!" už som bola naozaj stratená.
,,Tvoje túžby sú naozaj veľké. Nemôžeš mať všetko čo chceš." je kretén?
,,Ja takto žiť nechcem. Chcem vedieť kto si."
,,Nemôžem ti to povedať! Buď ži takto, alebo nemusíme byť v kontakte vôbec!" a odpojil sa. Nahnevala som sa, a kopla do stola. Sadla som si na posteľ a rukami som si nervózne prehrabla vlasy.