- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

3️⃣7️⃣.

S Kolom som sa náramne zabávala. Bol úžasný. Pripadal mi taký... Odviazaný. To sa mi na ňom páčilo.
Dokázal sa zabávať bez zábran. To som mu celkom závidela... Niekedy až moc myslím ma druhých.
A Kol bol presný opak mňa. Možno som takého človeka potrebovala...

Do rána sme tancovali na bare a zabávali sa ako nikdy. Kol bol naozaj show man. Do 3 ráno som to zvládala, lenže potom som už bola moc opitá.
Ani som nevedela ako a Kol ma držal v náručí.
Ďalej som si už nič nepamätala.

Vzbudila som sa na neznámom mieste a ihneď som sa posadila. Mreže, prach a tma.
Pred mrežami stál Kol a sledoval ma. Za ním prišiel o pár sekúnd Klaus a pozorovali ma. V ten moment mi to všetko došlo.
Oklamal ma. Opil ma a potom ma sem zatvoril.
,,Ty hajzel!" vyštartovala som po ňom cez mreže.
Naťahovala som za ním ruku ale bol príliš ďaleko.
,,Oklamal si ma!" kričala som.
,,Už to tak v živote býva." mikol plecami a do mňa vyšiel hnev. Kopla som do mreží a tie sa celé zatriasli.
,,Všetko som počula Klaus! Viem, že sa ma chceš zbaviť a preto ma sem držíš čo?!" najačala som po ňom.
,,Nie tak celkom." ozvalo sa spoza mňa a ja som sa prudko otočila za mňa.
Muž v čiernom sedel na zemi opretý o murovanú stenu.
Postavil sa a spoznala som tvár Elijaha.
,,Ty tiež?! Spikli ste sa proti mne?!" kričala som aj po ňom.
,,Pšššt." priložil mi prst k ústam.
,,Nechaj ma ti to vysvetliť, dobre?" palec dal preč a začal okolo mňa krúžiť.

,,Kedysi dávno, čarodejnica menom Ester stratila syna činnosťou vlkodlakov. Roztrhali ho na kusy a ona nezmohla nič, len sa pozerať na jeho bezvládne nehybné telo.
Už sa ďalej nechcela nechať ovládať od monštier, ktoré sa každý úplnok menili na vlkov. Vytvorila kúzlo, ktorým stvorila nový druh. Pre Vlkodlakov boli nebezpeční a to aj pre ľudí. Vyciciavali im krv a zabíjali ich. Vytvorila rodinu upírov." nadýchol sa.
,,Otec Mikael, bratia Finn, Niklaus, Elijah, Kol a jediná sestra Rebekah." pozrel sa na svojich bratov a opäť pokračoval.
,,Rodina nemohla chodiť na slnko. Týmto by ale začali byť pre dedinu až moc nápadný, tak im ich matka Esther vytvorila prstene. Nie hocijaké. Denné prstene. Vďaka nim mohli chodiť na slnko." nadýchla som sa.
,,O denných prsteňoch vie hádam každý upír. Snažíš sa ma iba zdržať?"
,,Nechaj ma pokračovať." odpovedal.
,,Keď rodina upírov mohla ísť na slnko, zistili, že nemôžu zniesť jednu jedinú rastlinu. A to Železník, ktorý predtým bežne využívali. To platí pre upírov dodnes."
,,Prejdeme konečne k veci?" zrejme už strácal trpezlivosť.
,,Prejdem teda k veci. Keď Niklaus zabil svojho prvého človeka, zistilo sa, že nieje tak úplne upír."
,,Je hybrid." doplnila som.
,,Naša matka otca podviedla s Vlkodlakom a s tým čakala dieťa - nášho brata, o ktorom si otec myslel, že je jeho. A tým sa začal spor medzi upírmi a vlkodlakmi. Doteraz sa neznášajú."
,,A na čo celé toto bolo dobré?" nerozumela som, na čo mi toto celé bolo.
,,Naozaj nerozumieš, však?" opýtal sa a mala som v tom guláš. Akú to má súvislosť?
,,Nikdy ťa nenapadlo, prečo na zlomenie kliatby potrebuje Klaus práve Elenu Gilbertovú?"

,,Elena je dvojníčka. Amary, Tatie, a samotnej Katherine Pierce.
Naša matka utvorila kúzlo pomocou krve Tatie. Tatia je dvojníčka Eleny a Elena bola vtedy jediná žijúca, ľudská a vhodná na toto kúzlo. Kedysi sme chceli vziať Katherine, ale bola chytrá a spravila zo seba upírku." začínalo mi to všetko do seba pomaly zapadať.
,,Ale prečo som tu ja?"
,,Na to je už iný dôvod..." na čo mi celé toto bolo, keď som sa ani nedozvedela, prečo som tu?"
,,Aký?" neodpovedal a otočil sa mi chrbtom.
,,Aký? Aký? Aký? Aký?" nedala som si pokoj.