- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

1️⃣3️⃣.

,,Zlatko, keby som ťa sledoval vyzeralo by to inak:)" ak toto nieje sledovanie, tak potom neviem čo.
,,Toto je psycho! Ty si psycho! Ľutujem toho že som ti odpísala!" a dala som ho ihneď do bloku.
Hneď ako som to urobila, prišla mi správa. Do čerta s ním.
,,Ale no tak láska, nehnevaj sa na mňa už. Proste som tebou posadnutý:)" prečo sa do riti usmievam?
Nechcela som odpísať, ale moje ruky to robili za mňa.
,,Budem si s tebou písať pod podmienkou že už ma nebudeš ďalej sledovať. Naozaj ma to desí." naozaj som si naňho takto privykla?
,,Ako si vaša výsosť praje." zasmiala som sa. Zamiluvávam sa do neho? Do týpka ktorého ani nepoznám?
,,Čo máš oblečené?"
,,Čo to je za otázku?"
,,Chcem si ťa predstaviť." čo to mele?
,,Mikinu a tepláky. Ráno mi nebolo dobre."
,,Opica?" do čerta ako to všetko vie?
,,Ty si veštec však."
,,Niečo také." blázon.
,,Povedz mi aspoň ako sa voláš." toto zo mňa naozaj vyletelo. Začínali ma trápiť aj takéto veci.
,,Časom sa všetko dozvieš." to myslí vážne? Takúto odpoveď neberiem do úvahy ani náhodou.
,,Ako ti mám veriť, keď máš samé tajnosti?"
,,Mám na to svoje dôvody zlato."
,,Ach... No dobre." nechceš? Nemusíš.
,,Povedz mi čo si dnes robila. Pobav ma."
,,No... ráno som zvracala, potom spala, zobudila sa, šla k počítaču a písala si s tebou."
,,Zaujímavé."
,,A ty?"
,,Mal som veľa starostí. Ale tie sú pre teba tajné." si sa utrhol z reťaze že si mi toľko toho povedal.
,,Som domaa!" Elena prišla.
Odišla som od počítača a rozišla sa po schodoch.
,,Ahoj marodka. Tak ako? Už si po opici?"
,,Haha Elena. Naozaj smiešne. Umieram smiechom."
,,Urobila si mi pred Stefanom peknú hanbu. Vyznávala si mu lásku a spievala si mu."
,,Čože? To fakt?"
,,Čakala som že budeš vyšilovať a ty to berieš s humorom? Sranda." prekračovala som zo strany na stranu.
,,Povedal na to Stefan niečo?"
,,Na moje prekvapenie sa na tom zabával. Aspoň že tak." ako odpoveď som zahmkala.
,,A ty čo? Niečo nové?" spýtala sa.
,,Ani nie. Idem do izby učiť sa." zahovorila som a lipitovala do izby.

O pár dní bol víkend, a ja som bola pozvaná von. S partiou. Koho tá partia tvorí? Stefan, Elena, Caroline, Bonnie a Damon Salvatore. Áno, to posledné meno sa mi vyslovuje ťažko, ale čo už.

Dnes je konečne piatok, a počasie je dnes akési zamračené. Už sa pomaly ale isto začína jeseň. Ako asi každý, nenávidím tieto prechody z leta na jeseň. Človek začne smrkať a kašľať a každý na okolo je taký otrávený, že máte zlú náladu potom aj vy sami.
S pánom neznámym to pokročilo do nejakého... Mŕtveho bodu. Posledné dva dni sa mi nejak neozýva. Zrejme ďalšie z jeho záhadných povinností.
Zároveň som bola nervózna že dnes idem s nimi von, ale v hĺbke duše som dúfala, že to dopadne dobre. Už si nesmiem spraviť hanbu s tým, že sa nezmyselne ožeriem.

Večer som sa akosi vychytala, a s Elenou sme vyrazili z domu. Šli sme znova do Mystic Grillu, kde je to ako každý piatok narvaté až von. Ale nakoniec sme našli box ktorý zabral Stefan žiaľ aj s Damonom.
,,Ahoj Meredith." pozdravil ma Damon so svojim zvyčajným úškrnkom.
,,Čau." vysypala som odmerane a sadla si vedľa Eleny.
Neskôr prišla Caroline s Bonnie. Caroline sa samozrejme nahrnula k Damonovi, a Bonnie si neochotne sadla vedľa mňa.
Stefan Damona počas celého večera nejak divne sledoval. Ako keby ho kontroloval, či nerobí niečo zlé. Pritom Damon bol ten starší brat, ktorý mal strážiť Stefana. Je to medzi nimi divné. Ako keby sa ani nemali radi alebo čo. Neviem to popísať slovami. Niečo medzi nimi je. Nejaké tajomstvo, ktoré by nemalo vyjsť na povrch. Ak budem nútená, zistím čo je vo veci.