- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

3️⃣1️⃣.

Poslúchla som a kráčala som k Elene. Čupla som si a zobrala prázdne vrecúško na krv. Zobrala som ihlu, a zapichla som jej ju do predlaktia. Krv začala v hadičke rýchlo pobehovať.
,,Au." povedala. Spod mihalníc som jej venovala pobavený pohľad.
Postavila som sa a otočila som sa smerom ku Klausovi.
,,Hotovo." povedala som a s úsmevom som ho obišla.

Keď si Klaus zobral toľko krve koľko potreboval, Elena už sa na stoličke pomaly ani nedokázala udržať.
Odviazala som ju a ona spadla rovno na zem. Stefan ju sledoval s odmeraným pohľadom.
,,Stefan." šepkala.
,,Prosím." vydýchla a hlavu položila na dlážku.
Do miestnosti vošiel Tyler a ostal šokovaný. V istom momente chcel Elene pomôcť, ale bol oddaný Klausovi, ktorý ho premenil na hybrida.
Keď sa Tyler premohol a kráčal k Elene, Klaus ho napomenul.
,,Tyler. Tie vrecúška." usmial sa. Tyler váhal, no poslúchol ho. Ešte predtým mi venoval šokovaný pohľad. Vyčítala som z neho vetu: ,,Čo tu ona do frasa robí?".
Elenina nádej v ten moment už asi aj vyhasla.

Keď som zašla za roh, Tyler vošiel do miestnosti keď tam nikto nebol a snažil sa Elene pomôcť.
Klaus sa ale nedal nachytať a Tylera si všimol.
,,Tyler!" zakričal naňho Klaus. Tyler sa ihneď obhliadol a spozornel.
Klaus bol vzápätí u neho a ovplyvňoval ho.
,,Choď po tie vrecúška a Elenu si nevšímaj. Ako keby tu ani nebola." usmial sa. Elena sa snažila zdvihnúť zo zeme, lenže bola moc slabá.
Tyler neochotne prikývol a odišiel.
Ja som radšej zašla za roh.

Stefan sa vedľa balil. Zrejme nás Klaus chce znova niekam zobrať.
,,Záleží ti na Elene, že áno?" povedala som a Stefan sa za mojím hlasom otočil.
,,Nezáleží. Aj keby záležalo, už jej nemôžem ďalej ničiť život."
,,Aké obetavé." poznamenala som a vošla som do miestnosti.
,,Kam chce ísť Klaus tentokrát?"
,,Zmienil New Jersey, takže asi tam."
,,Mhm." hmkla som. ,,To je docela dlhá cesta."
,,To hej." prikývol.
Nevedela som čo mu mám viac povedať, tak som chcela odísť.
,,Počkaj." na jeho prosbu som sa otočila.
,,Máš pravdu. Záleží mi na Elene. Ide mi o to aby bola šťastná a so mnou nieje a ani nebude. Toto všetko zažíva kvôli mne."
,,Zase si tak never." usmiala som sa a on pozdvihol obočie. Touto vetou som ho asi musela odrovnať, keďže už viac neodpovedal a opäť sa začal baliť. Kývla som plecami a tentokrát som už odišla.

Klaus si dával krv do kufríka a bola za ním nejaká blonďavá žena. Nepoznala som ju, ale podľa rozhovoru som niečo poznala.
Vykrikovala mu, že pred jeho vlastnou rodinou uprednostňuje hybridov. Takže on má rodinu. Tušila som to. Bola to jeho sestra.
,,Tu je tvoja rodina." a sáčky s krvou Eleny v rukách roztrhla, a krv sa rozstriekla po celej miestnosti. Klaus zobral dýku a zabodol jej ju rovno do srdca. Ja som zašla za roh a oprela som sa chrbtom o stenu.
Počula som už iba tupý pád.

Klausovi ostal už iba jeden sáčok na vytváranie hybridov. Bol z toho vytočený do nepríčetna. Chcelo sa mi aj smiať. Hneď keď sa ho v aute Stefan na niečo spýtal, Klaus naňho nakričal. Hádali sa ako starí manželia.
Keď sme po dlhých hodinách došli až do New Jersey, nevedela som aké mám mať reakcie. Či sa mám tešiť, alebo plakať, alebo byť nahnevaná. Kvôli tomuto som sa sem trepala v aute? Ďakujem pekne.

Klausovi sa už tentokrát podarilo vytvoriť svojich hybridov, a z toho sa mu nálada trošičku pozdvihla. Čož potešilo najmä Stefana, ktorý sa s ním celú cestu hádal. Našťastie som mala so sebou pribalené aj sluchátka. Chvala pánu Bohu.

V lesoch sme našli nejakú svorku vlkov, ktorých Klaus mohol konečne premieňať. My sme tam boli čisto iba ako výpomoc.
- Podaj sem a podaj tam ako sa hovorí.
Ale nevadilo mi to. Nerada by som sa zahrávala s hybridmi, ktorý by ma dokázali aj zabiť. Našťastie tam bol Klaus. Ten to mal všetko pod palcom.