- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

8️⃣.

Doslova som BEŽALA do svojej izby. Prudko som zavrela dvere a oprela sa o ne chrbátom.
Čo to má znamenať? Pozrela som sa na kvet ktorý bol úplne oschnutý.
,,Mŕtva ruža? Kto by mi dával mŕtvu ružu?".

Nešlo mi to celé poobedie do hlavy. Stále som si opakovala čo sa dnes stalo, nejaká divná vec alebo tak. Ani neviem od koho ten kvet bol.
Povzdychla som si a položila ružu na posteľ.
Šla som k počítaču a keď som ho zapla, objavil sa mi tam chat z pánom neznámym.
Objavili sa mi tam správy čo písal.
,,Ja mám dnes v pláne niekomu niečo poslať. ..." prečítala som si v hlave.
,,...Myslím že sa jej budú páčiť." zrazu mi to celé došlo. Iba žeby to bola náhoda? Nemyslím si. Ako by inak zistil moje meno? Ja som ale nepovedal že dostaneš odpoveď. Či áno drahá Meredith? prehrala som si jeho slová v hlave.
Musím sa ho to spýtať.

,,Odkiaľ vieš moju adresu?!" do klávesnice som doslova tĺkla.
,,Čakal som kedy sa mi ozveš, Meredith. Tušil som že ti to dôjde. Si bystrá, na svoj vek." desil ma. Každé slovo ktoré napísal sa mi zarývalo do pamäte.
,,Si nejaký zlodej? Úchyl? Či dokonca mafián? Prečo ma stalkuješ?!"
,,Netreba sa báť. V istom slova zmysle som. Možno som aj horší než to. Ale tebe by som neublížil." zveruje sa mi že je jedným z týchto beštií, alebo aj horší, a nebojí sa že to niekomu poviem? Polícia by ho našla ihneď.
,,Páčila sa ti tá ruža? Vystihuje ťa." čo mi týmto chce naznačiť? Že som škaredá?
,,Nie že by si bola škaredá, to vôbec. Len mi pripadá že máš srdce starej dievky - starej ruže. Vieš, ľudia v tejto ruži zvyčajne krásu nevidia pretože je na pohľad škaredá a zoschnutá. Ale ja si myslím že je krásna. Tvoja krása je nedocenená Meredith. Týmto som ti to chcel naznačiť." čo to melie? Ani nevie ako vyzerám.
,,Ani si ma nevidel."
,,To sa mýliš. Stále si myslíš že tvoj život je taký nudný a bezvýznamný?" doslova ma desil. Už som si s ním písať nechcela a tak som ho zablokovala. Bála som sa. Vedel moju adresu a mohol to byť nejaký psychopat. Do čoho som sa to zaplietla?

Ani som nevedela ako, a zaspala som. Bola som strašne dolámaná a vonku za závesmi ešte ani nesvitalo.
Vstala som a šla na wc. Keď som našlapovala na studenú dlážku v chodbe, zazdalo sa mi že niekoho vidím. Buď je to moja rozospanosť alebo tam naozaj niekto je. Prižmúrila som oči no už tam nikto nestál. Asi je naozaj iba skoro ráno.
Šla som do kúpeľne a rozsvietila svetlo. Strašne som sa vyľakala. Všade po kúpeľni bola krv a aj na zrkadle. Len čo som žmurkla všetko bolo preč. Čo to malo byť? Šibe mi?
Šla som k zrkadlu a zohla sa k umývadlu. Opláchla som si tvár a znova som sa zodvihla k zrkadlu.
Za mnou stál muž celý v čiernom a s kapucňou na hlave. Strašne som sa zľakla a otočila sa. Nikto tam nebol. Znova som sa otočila k zrkadlu a stál tam muž, no tentoraz celý od krve. Z hlasiviek mi vyšiel najväčší výkrik aký moje pľúca dokázali zvládnuť vypustiť.

Okamžite som sa vzbudila a sadla si na posteľ. Nedokázala som sa upokojiť a moje dýchanie vôbec nebolo pravidelné.
Chytila som sa za hruď a potom za krk.
Elena pribehla k mojej posteli s vydeseným výrazom.
,,Panebože čo ti je? Si celá spotená." po chvíli som sa na ňu pozrela a nevedela zo seba dostať ani slovo.
,,Zlý sen? To bude dobré." šúchala mi dlaňou po chrbte.
,,Idem do sprchy." vyšlo zo mňa. Strhla som zo seba paplón a bežala do kúpeľne.

Pustila som na seba horúcu vodu aby som tú nervozitu zo seba spláchla. Bola som celá vynervovaná a toto mi padlo vhod. Zrejme za to môže ten včerajšok čo ma tak strašne rozrušil.