- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

3️⃣6️⃣.

Ležala som v posteli a nemohla som zaspať. Stále mi v hlave vŕtali slová Klausa. Hrá sa iba so mnou?

Počula som otvorenie dverí a snažila som sa príliš nereagovať. Iba som na ne jemne otočila hlavu. Videla som siluetu Klausa.
,,Spíš?" zašepkal.
,,Nie." odvrkla som a pozrela som sa do stropu. Celá jeho postava vošla dnu a ja som nevedela, čo ešte môže chcieť.
,,Je ti niečo?" spýtal sa.
,,Čo by mi malo byť?" ani len som sa naňho neotočila.
,,Neviem. Len odpovedáš čudným tónom." vzdychla som si a neodpovedala som. On sa poobzeral po izbe a zaželal mi dobrú noc a odišiel.
Pretočila som očami a otočila som sa na bok. Rozhodla som sa, že nad tým nebudem príliš veľmi premýšľať.

Ráno som sa vzbudila dosť skoro, čož ma prekvapilo. Spalo sa mi poniekiaľ dobre až na to, že som sa ihneď zobudila so spomienkou zo zážitku na včerajšok.

Šla som dole a celá rodina už bola pri stole. Čakala som, že budú ešte spať. Bola tam aj Rebekah a nejaký ďalší muž.
,,Dobré ráno." zaželal mi Klaus a ja som iba prikývla. Elijah sa na mňa dajak čudne pozeral. Či sa mi to iba zdá?
,,Ja som Kol. Kol Mikaelson." podal mi ruku čudný muž, ktorý bol ale náhodou pohľadný.
,,Ja som Meredith." odpovedala som nečakane.
,,Teší ma." dodal a ja som iba prikývla a otvorila som chladničku. Zobrala som si jogurt a sadla som si k stolu naproti Klausa.
,,Ahoj Rebekah." pozdravila som ju a otvorila som si jogurt s ovocnou príchuťou.
,,Ahoj." odpovedala s úsmevom na perách.
Klaus sa na mňa pozeral nejak podozieravo, ale zrejme to nechcel vyťahovať pri stole.

Neskôr som sa rozhodla, že si pôjdem prezrieť mesto. Najprv som mala v pláne byť o samote, ale prišlo mi ako dobrý nápad spoznať sa s ďalším bratom Klausa.

Ako som si aj myslela, bol naozaj úžasný spoločník. Jeho vtipy ma dostávali do kolien. Klaus bol oproti jeho najmladšiemu bratovi totálny suchár. Doteraz sa mi ale Klaus zdal vtipný dosť...

,, ...no a mal som pocit, že ma Klaus asi roztrhne na poly. Naozaj si ho mala vidieť. Bol červený ako rajčinový pretlak." zasmial sa a ja som musela taktiež.
,,Robil si mu rád naprieky?"
,,Samozrejme." usmial sa a ja som sa usmiala s ním.
,,Musel mať z teba naozaj radosť."
,,To teda áno." zasmial sa. ,,Občas je až moc výbušný. To sa ukázalo na tom, že mňa a mojich súrodencov veľmi rád zatváral do bedieň." začudovala som sa.
,,To naozaj?"
,,Áno. Hlavne mňa a Rebekah. Cítil som sa pri ňom neslobodne. Vždy keď mu niečo nevyhovovalo nás zatvoril do tej jednej zo svojích bedieň." pretočil očami a ja som iba prikývla.
,,Muselo to byť asi hrozné."
,,To aj bolo." povedal s povzdychom.
,,Ale už dosť bolo o mne. Povedz mi niečo o sebe." zasmiala som sa a začala som mu rozprávať o mojej rodine.

Ani by som nepovedala, že skončím s Kolom v bare pri poháriku. Dokázal byť úžasný zabávač a ani len som netušila, že sa s ním dá vydržať. Podľa toho čo hovoril bol čierna ovca rodiny. Nechápem prečo.
,,Prečo ťa tvoja rodina vlastne nemá priveľmi rada?" povzdychol si.
,,To je dlhý príbeh. Asi preto, že sa nedokážem ovládať. Zabil som z mojich súrodencov najviac ľudí. Som hrozný človek. Ale snažím sa to nejako napraviť i keď mi Niklaus absolútne nedôveruje, ale to už je jeho problém no nie?" zasmial sa.
,,Nemáš voči mne predsudky?" jeho otázke som tak úplne nerozumela.
,,Prečo by som mala mať?"
,,Hovorí sa o mne všeličo..." teraz som sa pre zmenu zasmiala ja.
,,Ja tímto blábolom neverím. Navyše som nepočula nič, čo by ma odradilo od toho tráviť môj čas s tebou." zasmiala som sa a on zrejme s mojim očitým názorom súhlasil.