- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

4️⃣9️⃣.

,,Vlastne áno, ale najradšej by som na to zabudla." sarkasticky som sa usmiala.
,,Ublížil som ti?" sadol si ku mne na posteľ a ja som sa odsunula.
,,Áno." povzdychla som si.
,,Premenil si ma v upíra bez toho aby som to chcela." uškrnula som sa.
,,To mi je ľúto."
,,Zmenil si sa." zodvihol hlavu.
,,Myslím že áno." usmial sa.
,,Kvôli Elene?" prikývol.
Usmiala som sa a pozrela sa do zeme. Vlasy mi spadli do tváre.
,,Bolo mi čudné, že si sa mi potom neozval. Ale to Damon zvyčajne robil." vzdychla som si.
,,Asi ma Klaus naozaj ovplyvnil. Ale ak jeho ovplyvnenie stále funguje, musí byť teda nažive." začínalo mi to do seba zapadať ako puzzle.
,,Asi máš pravdu. Pôjdem si ľahnúť tak ak by si..."
,,Jasné!" povedal s istotou. ,,Dobrú noc!" zodvihol sa a odišiel.

Ešte som chvíľu rozmýšľala nad tým, že mi možno Elijah s Kolom naozaj klamali.
Ale čo by z toho mali? Kol je síce problémový typ, ale Elijah? Nerozumiem tomu.

Na ďalší deň som vstala dosť neskoro a šla som si dole niečo spraviť pod zub.
Stála som pri linke a krájala som toast na malé krajíčky.
Otočila som sa smerom do predsiene a v dverách som uvidela stáť niekoho, kto ma zrejme dlhší čas pozoroval. Bol zarazený. Vyvaľoval na mňa oči ako nenormálny.
,,Klaus?!" rozbehla som sa k nemu a hodila som sa mu okolo krku.
,,Myslela som si, že si naozaj mŕtvy. Bože. Naozaj mi klamali." hovorila som mu do krku.
,,Počkaj chvíľu." odstrčil ma.
,,My sa poznáme?" zodvihla som obočie a nerozumela som.

Sedeli sme v obývačke a všetci sedeli okolo Klausa a pozorovali ho. Zavolali sme aj Bonnie, aby zistila, prečo si na nič Klaus nepamätá.
,,Je to zrejme iba chvíľková stráta pamäte. Mal v sebe dýku." chytila sa jeho zakrvaveného trička. Mal ho zakrvavené na mieste srdca.
,,Ak sa pamäť nevráti, dajte mi vedieť." povedala Bonnie a zobrala si svoje veci ako nejaký lekár.
,,Čo to môže teda potom byť, ak sa nevráti?"
,,O tom budeme diskutovať potom. Myslím, že je to iba chvíľkové.". povedala a pobrala sa preč.

Neustále som sedela u Klausa a snažila som sa s ním rozprávať. Ale keďže si ma nepamätal, to ako keby ste hádzali hrách na stenu.
,,Naozaj si na nič nespomínaš?" stále som sa ho vypytovala.
,,Nie a už mi všetci pekne leziete na nervy s týmito debilnými otázkami." postavil sa rozčúlene.
,,Mám hlad a vy ma tu držíte ako nejakého väzňa." krúžil okolo mňa ako sup okolo svojej koristi.
,,Klaus to bude dobré." chytila som ho za rameno a on sa prudko otočil. V jeho tvári som uvidela beštiu. Oči mal sfarbené do jantárova a mal ich podliate krvou. Odskočila som od neho a vzďaľovala som sa do zadu.
,,Klaus prestaň. To som ja Meredith. Poznáš ma. Neublížil by si mi."
,,To že som ťa možno poznal ma teraz zaujíma najmenej. Chcem krv. Chcem..." začali sa mu tlačiť z ďasien tesáky a ja som utiekla dole do pivnice. Jeho uhryznutie by bolo pre mňa smrteľné.

Prenásledoval ma ako blázon. Vošla som do jednej komory a zatarasila som vchod ťažkou vitrínou. Klaus sa dobíjal dnu. Triasla som sa strachom.
,,Viem že si tam. Cítim ťa." znel strašidelne. Takto som ho predtým nepoznala. I keď viem že taký bol, ale nie na mňa.
,,Otvor tie dvere!" buchol po nich.
Dobíjal sa dnu a nedarilo sa mu. Ale po niekoľkých pokusoch dvere rozvalil. Stála som opretá o stenu a dýchala som veľmi zrýchlene.
Blížil sa ku mne a na tvári sa mu pohrával jemný úškrnok.
Keď bol takmer u mňa, oči sa mu podliali krvou.
Posledné, čo som cítila, boli jeho tesáky pod mojou kožou.

Otvorila som oči a ležala som na gauči v obývačke.
,,Kde je Klaus?" Stefan ma opäť prinútil ľahnúť si.
,,Dole v pivnici."
,,Nemôžete ho tam držať!"
,,Je nebezpečný!" presviedčal ma Stefan.
,,Pozri čo ti spravil!" a ukázal na moje rozhryzané hrdlo.