- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

3️⃣4️⃣.

,,Musím odísť z mesta..." povzdychla som si.
,,Čože?"
,,Nemôžem sa Elene ukázať na oči! Som hrozná sestra..."
,,Nie si horšia sestra ako som ja horší brat." zasmial sa a taktiež si všimol, že ja sa nesmejem.
,,Ber to tak, že každý robí chyby. Aj Stefan." kývla som hlavou.
,,Ak chceš, vezmem ťa do New Orleans. Bude sa ti tam páčiť."
,,Naozaj by si to spravil?"
,,Pravdaže." usmial sa a to mi na tvári vyčarilo úsmev.

Ešte v ten deň sme boli na ceste do New Orleans. Hovoril mi o jeho súrodencoch, a že sa vôbec nemusím ničoho obávať. Neviem prečo bol zrazu taký starostlivý.

V noci sme dorazili do New Orleans. Bola som v polospánku a ani sa mi nechcelo otvoriť oči. Určite ten pocit poznáte. Podľa všetkého ma Klaus vzal do náručia a odniesol von z auta. Musela som vyzerať hrozne. Ale on môj frajer nieje čiže mi to môže byť ukradnuté.

Položil ma do niečoho mäkkého - zrejme posteľ, a prikryl ma dekou. Ihneď som zaspala.

Keď som sa vzbudila, izba bola krajšia než som si ju predstavovala. Vyzerala tak... staro, ale krásne. Všade boli vlastnoručne namaľované obrazy, ktoré izbu oživovali.
Dvere boli zatvorené, ale keď som im chvíľu nevenovala pozornosť, niekto ich nemotorne otvoril.
Bol to Klaus s táckou v ruke. Tácka, ktorú držal bola plná jedla.
Vyskočila som z postele a prichytila som mu ju.
,,Čo to robíš?" zasmiala som sa.
,,Raňajky do postele." odpovedal naradostene. Prestávam mu rozumieť...
Raz je to zabijak a raz je sladký ako med.

Sadla som si na posteľ a tácku som položila pred seba.
Na nej bolo jedlo podľa rozmanitosti.
Húsky, buchty, palacinky, wafle a dokonca aj muffiny. V malom džbániku bol pomarančový džús.
,,To je všetko pre mňa?" začudovala som sa.
,,Vidíš tu niekoho iného?" sadol si vedľa mňa.
,,Neverím." zdvihla som obočie a pustila sa do čokoládových muffinov.
,,Mmmm. Sú vynikajúce."
,,Kúpil som ich ráno tu kúsok v pekárni. Majú tam najlepšie muffiny v celom celučičkom New Orleans." usmial sa a ja som sa napila džúsu.

Keď som sa najedla, pomohla som Klausovi umyť riad. Nechápala som, že sme tu sami.
,,Kde sú tvoji súrodenci?"
,,Majú povinnosti."
,,Prečo nie si s nimi?" povzdychol si.
,,Chcem teraz tráviť čas s tebou." teraz neviem, či to na mňa hrá, alebo to myslí vážne. Iba som prikývla a utierala posledný tanier.
,,Máte to tu pekné. Ako z múzea."
,,Za tie roky naša rodina vlastní nejaké tie starožitnosti." usmial sa a zobral mi tanier z rúk, a položil ho do poličky.
Ja som iba zavrtela hlavou.

Poobedie sme trávili tým, že mi vyprával zážitky zo svojho života.
Čakala som, že Stefan robil v minulosti zlé veci, ale to čo mi povedal Klaus mi vyrazilo dych.
Bol ešte horší než Klaus. Než samotný Klaus Mikaelson - diabol z mäsa a kostí.
Prekvapilo ma to a docela vydesilo.
Zabíjal a svojim obetiam odtrhával hlavy a časti tela. Neskôr sa bavil tým, že ich poskladal naspäť. Začínal sa mi dvíhať žalúdok.

Keď ma neskôr upokojil tým, že takéhoto si ho pamätá iba v tej dobe, uľavilo sa mi. Keby sa toto v ňom skrývalo aj teraz, neviem čo by som robila. Možno sa aj skrýva. Nikto nevie čo sa ukrýva v jeho hlave okrem neho samého.

Pripravovali sme večeru, keď som začula buchnutie dverí.
,,To bude Elijah. Musíš sa s ním zoznámiť. Jeho spôsoby sú až príliš slušné, narozdiel od tých mojich." usmial sa a kráčal do chodbičky.
Upravila som si šaty a čakala som. Nevedela som, či si mám dať ruky v bok alebo ich iba nechať pozdĺž tela.
Keď už som počula kroky za rohom, zmeravela som.
Vošiel do siene muž s oblekom a kravatou utiahnutou tak, že som ju tak utiahnutú nevidela snáď ani u politikov v televízií.