- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

1️⃣5️⃣.

,,Neviem ako ti to mám povedať..."
,,Proste hovor!" zvýšila hlas.
,,Pôvodne ma mal zaviesť Damon, ale odmietla som. Šla som pešo. Bola som pár ulíc od nášho domu a ktosi sa ma snažil uniesť! Niekto mi ale pomohol... Nevedela som kto, proste som utekala!" vykríkla som.
,,Prečo si nešla so Stefanovým bratom?!"
,,Nechcela som! Je to idiot!"
,,Čo mám s tebou robiť... Bože mrzí ma že som ma teba nakričala ale bála som sa."
,,To je v pohode... Idem si ľahnúť. Dobrú noc." povedala som sklesnuto a šla hore do svojej izby.
Hneď ako som si ľahla do postele, som aj zaspala.

Dnes je sobota, takže ráno som vstávať nemusela. No keď som vstala, ma skoro odviezli. Ten kretén Damon tu je?! S Jennou?!
Počúvala som ich zo schodiska ako sa rozprávajú v kuchyni.
,,To ma naozaj mrzí Jenna. Je v poriadku?"
,,Našťastie áno. Bola vystrašená. Ak sa chceš s ňou porozprávať, bude hore." chytila som sa za ústa a vyšprintovala do svojej izby. Zamkla som a sadla si na posteľ.
Keď po asi minúte niekto klopal na dvere, neodpovedala som.
,,Môžem ísť ďalej?" stále som bola ticho. Snažil sa otvoriť ale nešlo to.
,,Naozaj? Myslíš že nie som schopný vojsť trebárs aj oknom?" skôr ako som sa spamätala, predomnou bol tieň niekoho vyššieho ako som ja. Otočila som sa a stál tam on.
,,Ako?.."
,,Pst." mlčala som.
,,Teba včera skoro uniesli a ani si mi nedala vedieť?"
,,Tebe by som dala vedieť ako poslednému. Čo chceš Damon."
,,Mal som strach."
,,Dobrý vtip."
,,Naozaj. Myslel som si, že si doma. Povedala mi to až Jenna."
,,Viem, počula som." zarazil sa.
,,Cudzie rozhovory sa počúvať nemajú."
,,Ako mi v tom chceš zabrániť?" môj dom, moje pravidlá. Na mojej vete sa zasmial. Začudovala som sa, pretože to nebolo zamerané na vtipkovanie.
,,Čo ti je vtipné?"
,,Ale nič. Tak príjemné spamätávanie sa." prišiel ku mne a dal mi bozk na líco, a už ho nebolo. Záclona mi povievala po polovici izby a okno bolo otvorené. Ako to dočerta urobil? Čo je zač?

Šla som na comp, a ako zvyčajne na mňa zablikala správa od pána neznámeho. Síce stará ako Šalamúnsky kráľ, ale nevadilo mi prečítať si ju.
,,Čo ťa to doriti napadlo ísť v noci peši sama? Ten chlap bol psychopat. Verím že by ťa uniesol ak nie horšie." zamyslela som sa nad významom jeho správy, a potom mi to všetko docvaklo.
,,To ty si bol ten, kto ma zachránil že áno?"
,,Mal som snáď na výber? Ten chlap mal v hlave určite plno spôsobov ako ťa znásilniť, alebo predať na orgány. Nevidíš že sa to bežne deje?" hanbila som sa ešte aj pred ním.
,,Chcem ťa vidieť. Poďakovať ti osobne. Ani neviem ako sa voláš, a zachránil si ma."
,,Nie. Nemôžme sa vidieť."
,,Prečo? Prečo mi nikdy nechceš nič povedať? Kto si?" chvíľu neodpisoval.
,,Nemyslím si že by si bola nadšená z mojej identity." odpísal.
,,Je mi to totálne jedno. Je mi jedno, aj keby si bol niekto z mojich známych, rozumieš?"
,,Zamilovala si sa?" čo to je za otázku?
,,Možno aj áno! Čo ja viem?" toto je trápna situácia, a on už ďalej neodpisoval. Čo si musí o mne myslieť?