- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

2️⃣4️⃣.

Zhodila som ho na zem a keď uvidel moju tvár, zhrozil sa. Nedokázala som to ovládnuť a začali sa mi vysúvať tesáky. Zahrýzla som sa do jeho krku i keď som vedela, že to nieje správne. No vzápätí ma niekoho ruky odstrčili. Tyler utiekol preč, a ja som ležala na zemi.
,,Čo ťa to napadlo?!" pribehol Stefan.
,,Počkať ak si to nebol ty kto ma odstrčil... Stefan on uteká!" Stefan sa obzrel za utekajúcim Tylerom a pozrel sa späť na mňa.
,,Ostaň tu a nikam nechoď." prikývla som, a on bol v momente mimo dohľadu.

Stefan:
Keď som hľadal Tylera, nerozumel som tomu ako sa mohol za taký krátky čas vypariť. Započul som nejaké hlasy, tak som za nimi šiel.
Pomaly som kráčal poza stromy a vetvičky pod nohami hlasito praskali. Teda hlasito pre upíra. Keď som vyšiel spoza stromov, uvidel som samotného Tylera stáť a pozerať sa pred seba.
Dobehol som za ním, a stál tam ako ovarený. Krk mal ale zahojený a tváril sa celý vyvedený z miery.
,,Čo sa ti stalo?" spýtal som sa ho.
,,Stratil som sa." odpovedal mechanicky a rovnako mechanicky aj odkráčal.
Toto bola práca upíra. Ale koho?

Prikráčal som späť k miestu kde predtým ležala Meredith, a čakala na mňa.
,,Ovládol si ho? Stefan mňa to naozaj mrzí. Nevedela som, že sa nedokážem vôbec ovládnuť. Proste to na mňa prišlo..."
,,V meste je ďalší upír." prerušil som jej rozprávanie, a ona chvíľu nič nehovorila.
,,Čo?" povedala napokon.
,,Keď som našiel Tylera, bol kompletne zahojený a keď som sa ho spýtal čo mu je, odpovedal že sa stratil a odišiel. Niekto ho predomnou ovládol." sikol som.

Nechápala som, kto ďalší ako my môže byť v Mystic Falls. Nedávalo mi to logiku. A to ani Stefanovi.

Prišli sme domov (k Stefanovi kde som momentálne bola stále), a čakala som nejakú prednášku alebo tak, ale nič. Bol ticho a zamyslene sa pozeral do stropu. Neviem načo ma tu teda potom dotiahol.
,,Stefan ak ma nechceš karhať..."
,,Si mladý upír Meredith. Nemôžeš za to." doteraz som od neho takéto slová nepočula, a zrazu? Vždy mi hovoril: ,,Ovládaj sa, inak ťa tá vina zožerie." - a teraz? Nič.
,,Tak prečo som teda tu?"
,,Mám pocit že upír čo ovládol Tylera bude niekto kto nás pozná."
,,To je možné." povedala som.
,,Musím na to prísť. Choď domov. Už ťa tu držím príliš dlho." toto bolo čudné, ale rozhodne som nenamietala.

Kráčala som cez cintorín, bola to skratka a tak som sa rozhodla že si cestu skrátim. Ako som kráčala medzi hrobmi, zastavila som sa nad hrobom mojich rodičov. Grayson a Miranda Gilbertoví. Povzdychla som si, a sadla si na zem. Chvíľu som sa pozerala na hrob rodičov, no potom sa mi zazdalo čosi čudné. Pod nohami sa mi začala hmýriť hmla. Keď som sa pozrela naokolo, hmla bola všade. Len tak zrazu sa tu objavila hmla.
Pozrela som sa navôkol, a počula som krákanie havrana. Teraz v noci? Tuším už aj tým zvieratám šibe. Zrazu som počula krákanie tesno za mojou hlavou. Havran čierny ako samotná noc sedel na hrobe mojich rodičov.
,,Kšá, kšá!" odohnala som ho, a on odletel do temných lesov. Zatriasla som hlavou a odkráčala z cintorína preč.

Keď som bola pred domom, odomkla som tak potichu aby som ostatných nevzbudila. Vošla som dnu a potichu zatvorila dvere. Šla som do izby a uvidela v šere Elenu ako spí v svojej posteli. Rozsvietila som malú lampičku a otvorila okno dokorán. Nadýchla som sa čerstvého vzduchu a sadla si opäť na posteľ.
Sledovala som Elenu ako spí, no zrazu sa krákanie objavilo aj v mojej izbe. To snáď nieje pravda. Havran tento krát sedel na našej parapete. Vyhnala som ho ŠEPTOM a zatvorila okno. Pretočila som očami, a keď som sa pozrela späť do izby, skoro som vyskočila z kože...