- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

4️⃣.

,,Čo tam máš?" a do riti.
,,Čo? Nič..." zakryla som obrazovku počítača celým svojím telom.
,,Ukáž mi to!! Ty si s niekým píšeš?" nemohla som zapierať.
,,Fajn. Áno píšem." pretočila som očami.
,,S kým?"
,,Čo ťa to zaujíma?"
,,Je to nejaký chalan?"
,,Elena o tomto sa nechcem baviť." bola otravná.
,,Fajn fajn. Len dúfam že to nieje nejaký úchyl. Dobrú noc." zhasla lampičku a ľahla si do svojej postele. Ja som sa tam presunula tiež no nemohla som zaspať.
Stále som premýšľala nad Eleninými slovami:
Len dúfam že to nieje nejaký úchyl.
Sama som ho nepoznala, ani som nevedela koľko má rokov, ako vyzerá ale čosi ma na ňom priťahovalo. Možno si myslíte že som šibnutá, čo aj som, ale takto som to cítila.

Ďalší deň som vstala o trochu smelšia než ten včerajší. I keď som stále uvažovala nad slovami mojej sestry. Mala pravdu.
,,Dobré ráno." pozdravila som ju keď som šla smerom do kúpeľne.
,,Dobré ráno." odzdravila trocha nesmelšie než ja.
Dnes je piatok. Hurá. Ale jedna vec ktorá ma nepotešila bola že k nám má prísť Stefan. Neviem či tu ostane cez noc ale to by teta Jenna asi nedovolila.
Elena bola dnes nejaká NEsmelá. Nevedela som či to je tým včerajškom alebo čo, ale nepýtala som sa jej.
Ako každé ráno nás znova odviezla Bonnie. Elena sa ale s ňou nerozprávala čiže to zrejme nebude mnou.
Dorazili sme do školy a ja som si dávala na čas kým obidve vystúpia. Nechcela som byť tá ktorá vystúpi ako prvá. Na parkovisku bolo až moc ľudí.
Keď sa konečne rozhodli vystúpiť nasledovala som ich. Znova sme stretli Stefana.
,,Ahoj." pozdravil nás všetky tri a ja som iba kývla hlavou.
,,Ten dnešok večer platí?" spýtal sa Eleny.
,,Áno jasné."
,,Budem sa tešiť." urobil krok do zadu akoby sme boli od neho iba malý kúsok.
,,Tak sa majte vidíme sa v triede." Elena sa pousmiala a on nás obišiel.

V škole sa mi dnes docela darilo. Aj na telesnej sa to dalo zvládnuť. Neverila som.

Prišla som domov sama pretože Elena sa ešte niekde poflakovala so Stefanom.
Samozrejme som šla na počítač hneď ako som prišla domov.
Nemusela som dávať nejak extra pozor na hodiny pretože Jeremy sa určite bude ešte dlho poflakovať s tou fetkou Vicky, a Elena sa bude dlho poflakovať so Stefanom. No a teta Jenna si už niečo nájde.

Zadala som heslo na môj comp (meredithgilbertova666) a otvorila chaty.
Pán neznámy nebol aktívny od včera večera. Zaujímavé pretože skoro vždy je aktívny. Tentokrát nebol, no aj tak som.sa rozhodla napísať mu.

,,Ahoj. Práve som prišla domov zo školy, čo ty?"

čakala som na odpoveď a poklepkávala si nechtom po stole. Keď mi tam konečne blikla správa od pána neznámeho, ostala som trocha v šoku.

,,Nemám teraz čas."

Aha? No dobre teda, nevadí.

,,Aha tak okej."

Iba si moju správu pozrel a znova sa odpojil, čudné.

Šla som si spraviť niečo na jedlo lenže nič som nevedela nájsť. To viete, kuchyňa tety Jenny.
Nakoniec som sa rozhodla si zobrať iba jablko.
Stála som opretá o kuchynskú linku a zadívala som sa do priestoru.
Lenže mihnutie v tom priestore moje oči zviedlo na iné chodníčky.
Otvorili sa dvere a dovnútra vošla Elena a pozvala Stefana ďalej.
,,Oh ahoj nevedeli sme že tu budeš." vykoktal sa Stefan.
,,Vadím vám tu?" môj sarkazmus niekedy naozaj nemal hraníc.
,,Jasné že nie." odpovedala Elena a so Stefanom vošli do kuchyne.
,,Mhm." zahmkala som a prezerala si Stefana. Naozaj mi na ňom niečo nesadlo.
,,Nebudem vás rušiť a pôjdem hore." zhodnotila som a šla hore. Oči som so Stefana ale nespustila.

Šla som hore a rozmýšľala nad správou od pána neznámeho. Správal sa čudne alebo som paranoidná a naozaj len nemal čas.