- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

5️⃣0️⃣.

Chytila som sa za svoje hrdlo a cítila som veľkú ranu.
Stefan mi podal zrkadlo a ja som si ranu prezrela. Bola hnusne hnisavá.
,,Pokúšal som sa Klausa presvedčiť aby ti dal krv, ale odmietal. Útočil na mňa.
Neviem ako mám od neho tú krv dostať ja..."
,,To nevadí Stefan." usmiala som sa naňho.
,,Mám ešte dosť času..." povzdychla som si.
,,Popravde nie." pozrela som sa naňho.
,,Spala si niekoľko hodín Meredith. Ostáva ti už iba 19 hodín života." ostala som zarazená.
,,Strašne ma to mrzí. Mali sme byť s tebou, ale nepredvídali sme, že by zaútočil."
,,To je jedno..." odvrkla som.
,,Kde je Elena?" spýtala som sa.
,,Príde." chytil ma za ruku a snažil sa ma upokojiť.
,,Chcem sa rozlúčiť..."
,,Ešte nieje nič stratené! Jeho brat Elijah má nejakú Klausovu krv určite odloženú!" presviedčal ma Stefan.
,,Bude trvať kým sem z New Orleans dorazí... Nestihne mi ani vysvetliť, prečo toto svojmu bratovi spravili." Stefan sa zamyslel a ďalej neodpovedal.

Večer prišla Elena a môj stav sa začínal zhoršovať. Bola som celá spotená a cítila som sa príšerne.
,,Meredith!" rozbehla sa k mojej posteli Elena.
,,El-" rozkašľala som sa.
,,Elena." vykašľala som jej meno.
,,Strašne ma to mrzí. Je to naša chyba. Mali sme byť s tebou." povedala zúfalo.
,,To nevadí." usmiala som sa a znova som začala kašľať.
Elena sa pozrela na zúfajúceho Stefana.
Do miestnosti vošiel Damon.
,,Damon." povedala som. Jeho meno sa mi ťažko vyslovovalo.
Sadol si ku mne na posteľ a ja som sa zadívala do jeho modrých očí.
,,Nehnevám sa na teba. Odpúšťam ti všetko..." zakašľala som.
,,Ospravedlňujem sa Meredith. I keď si to nepamätám. Mrzí ma to, čo som ti spravil... Keby teraz niesi upírom..."
,,To sú iba dedukcie." skočila som mu do reči a on stíchol.
,,Stefan?" šepla som aby som sa zase nerozkašľala.
,,Môžeš pre mňa niečo urobiť?"
,,O čo ide?" bol zvedavý.
,,Chcem sa ešte vidieť s Klausom."
,,To nedopustím." Elena sa mu to ale pokúšala vyhovoriť.
,,Stefan no tak. Môžu sa rozprávať cez mreže. Má právo sa s ním rozlúčiť."
,,On za toto môže!" kričal Stefan na Elenu a ona ostala mlčky stáť.
,,Stefan prosím." prosila som ho a on prešľapoval z miesta na miesto. Nakoniec prikývol.

Šli sme dole do pivnice a Klaus sedel na zemi zviazaný reťazami.

Damon ma niesol v náručí a položil ma na zem. Neudržala som rovnováhu a skoro som spadla. Stefan ma našťastie uchytil.
Klaus zdvihol pohľad a pozrel sa mi do očí. Vyzeral zničene.
,,Klaus nehnevám sa na teba. Ak si stále tam... Viem, že si. Chcem ti povedať, že keď sa ti spomienky vrátia, tak..." rozkašľala som sa.
,,Nehnevám sa. Odpúšťam ti."
,,To je teda pekné." odfrkol si a Stefan zaťal čeľusť.
,,Nemá to význam Meredith. Poď si ľahnúť." povedal Stefan tak potichu, aby som to počula iba ja. Prikývla som a Stefan ma zobral do náruče a odniesol hore do obývačky.

Položil ma na gauč a mne sa podarilo zaspať.

Sedela som na brehu mora a voda mi behala okolo prstov na nohách. Bol to príjemný pocit. Slnko hrialo a odrážalo sa od mora.
Niekto ku mne kráčal, ale neotočila som sa. Sadol si vedľa mňa a to už som sa otočila. Bol to Stefan.
Sedeli sme na brehu mora a sledovali sme príliv.
,,Miluješ more, je to tak?" spýtal sa ma.
,,Áno. S rodičmi sme boli párkrát u mora. Vždy to bolo čosi nádherné." usmial sa a pozrel sa do zeme.
,,Precestoval som hodne miest, a bol som aj pri veľa moriach, a toto sa mi zo všetkých zdalo najkrajšie."
,,Takže to nieje skutočnosť?" spýtala som sa.
,,Snažil som sa si to tu predstaviť presne ako vtedy." presviedčal ma a ja som mu ďalej neodpovedala, len som sa pozerala na vlny.

Stefan:
Snažil som sa jej posledné chvíle skrášliť ako som najlepšie vedel. Pustil som sa jej, ale jej sny stále pokračovali.
Šiel som dole do pivnice a zazrel som, že Klaus stojí pri mrežiach. Nevedel som, čo sa zmenilo.
Podišiel som k nemu a on vyzeral vydesene.
,,Stefan! Už si na všetko pamätám! Musíš ma pustiť! Musím jej pomôcť!" ostal som zarazený, ale aj tak som sa rozhodol ho pustiť. Mohol jej pomôcť.
Otvoril som mreže a bežali sme na poschodie.
To čo sme zazreli na poschodí nás totálne zarazilo.

Klaus:
Keď som videl Meredith, ako si v hrudi drží kôl, rozbehol som sa k nej bez váhania.
Ona spadla na zem a ja som kôl ihneď vytiahol, no už bolo neskoro.
,,Meredith. Nie." po veľmi dlhej dobe som sa rozplakal.
,,Spomenul si si." chrapčala a slzy mi tiekli po tvári. Jej koža začala sivieť.
,,Milujem ťa." povedal som jej no ona sa stihla už iba usmiať. Totálne som sa zložil. Ako som mohol? Zabil som ju. Som netvor.

Stefan:
Keď som videl Klausa ako sa zložil bolo mi ho ľúto. Miloval ju. Zabil svoju jedinú lásku.

Všetci vošli do predsiene a ostali zarazený. Elena sa rozplakala a držala si ruku na ústach. Klaus iba zvlykal a potom aj kričal. Musel trpieť.
Aj ja som trpel. Meredith mala pre mňa špeciálne miesto. Ako pre každého z nás. Bola výnimočnou bielou ružou medzi tými červenými.

Tak a máme tu dosť smutný koniec. Tento príbeh ma tuším naozaj poznamenal. Áno, plačem nad vlastným príbehom 😭. Púšťam si smutné pesničky zo Spotify a revem ako malé dieťa. Ja viem, veľa z vás ostane sklamaných, že som to takto drasticky ukončila 😂. Ale naozaj už som nevedela, ako pokračovať. Dúfam že sa vám celý príbeh páčil a dúfam že sa vidíme u ďalších! Papa💋.