- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

4️⃣7️⃣.

O 3 som už šla domov. Šichta mi skončila a mohla som už konečne ísť za Klausom.
Kráčala som po chodníku a rozhodla som sa, že dnes pôjdem skratkou. Je to síce cez tmavé ulice, ale je to o hodne kratšie.

Kráčala som a už už som mala odbočiť. Predomnou zrazu kráčal muž.
Keď som spozornela, zistila som, že to je presne ten ožran z nášho baru.
Dúfala som, že ho obídem bez nejakých poznámok alebo podobne.
Ale nestalo sa.

Podišiel ku mne a alkohol mu bol cítiť už keď som od neho bola na dva metre.
,,Ahoj kočička." skoro som sa práve pozvracala.
Odtiahla som sa od neho a on sa o mňa ešte viac oprel.
,,Kam máš tak naponáhlo?" spýtal sa s úsmevom. Ak sa to teda dá tak nazvať - polovica zubov mu totiž chýbala.
,,Pustite ma!" odstrčila som ho a on ma znova obťažoval.
Odstrčila som ho tak silno, že odletel na druhú stranu ulice.
Pozbieral sa zo zeme a čudoval sa.
Obzrela som sa okolo seba a utiekla som.

Bežala som tak rýchlo, že som za chvíľu bola doma.
Zabuchla som za sebou dvere a rozdýchavala som to, čo sa práve vonku stalo.
Čo keď niekomu o tom povie? Čo keď som mu ublížila? Čo keď si o mne bude myslieť, že som niečo viac než len nudná barmanka?

Bežala som hore do Klausovej izby a dúfala som, že ho tam nájdem.
Ale nebol tam.
Tak som bežala dole, že ho nájdem tam. Ale nebol ani tam.
Bol tam iba Kol a ten nevyzeral v práve najlepšej nálade.
,,Kol? Nevieš kde je Klaus?" spýtala som sa opatrne.
,,Daj mi pokoj." odvrkol a šiel hore do svojej izby. Nechápala som to. Stalo sa niečo zatiaľ, čo som bola preč? Netuším.

Volala som Klausovi stále dookola ale vôbec mi to nebral.
Nechápala som to. Čo sa mohlo stať?

Napokon som sa rozhodla, že zavolám jeho bratovi Elijahovi.
Bol z nich všetkých najspoľahlivejší.

Zodvihol mi to.
,,Haló? Elijah čo sa stalo? Kde je Klaus?" hodnú chvíľu neodpovedal.
,,Meredith... Niklaus je mŕtvy." ostala som ako ovarená. Čo to práve povedal?
,,Čože?" akoby sa mi celý svet obrátil hore nohami. Čo sa to deje?
,,Musíš odísť. Si v nebezpečenstve. Najlepšie by bolo, keby si sa vrátila do Mystic Falls." povzdychol si.
,,To nieje pravda." chytila som sa za ústa a myslela som, že sa zrútim.
,,Elijah povedz mi, že to nieje pravda." do očí sa mi tlačili slzy.
Iba sa nadýchol. Pochopila som, že to myslí úplne vážne.
,,Musíš odísť Meredith."
,,Chcem ísť za ním." opakovala som stále dookola.
,,To nejde. Je to nebezpečné. Vráť sa späť do Mystic Falls. Budem ťa kontaktovať." povedal a položil. Úplne som sa zrútila.
Spadla som na zem a začala som plakať. To snáď nie. Ako sa to stalo? Veď... Je nesmrteľný. Iba kolík z bieleho dubu ho dokáže zabiť.
Nemohla som tomu uveriť. Ešte ráno sme sa objímali a dnes už tu nieje. Prečo vždy ja? Už ďalej nemôžem. Každý mi odchádza.

Keď si ma všimol Kol, pozbieral ma zo zeme a zobral ma do náruče. Odniesol ma do posteľe a ja som ho objala. Možno som si predstavovala, že je to Klaus.
Nedokázala som uniesť ďalšiu stratu.
,,Pomôžem ti pobaliť sa. Nič ťa tu už asi nedrží, keďže Niklaus..."
,,Nevyslovuj jeho meno." zavrtela som hlavou. Jeho meno mi to všetko znova pripomínalo. To čo sme prežili. A už to viac nebude. Chcem sa s ním rozlúčiť. Ale nenechal ma. Elijah ma nenechal.

,,Musím odísť. Všetko mi ho tu pripomína Kol. Ako sa to stalo?" Kol chvíľu na mňa bezdušo hľadel.
,,Biely kolík. Jeho starý nepriatelia ho našli a chceli sa mu pomstiť. Bolo to rýchle.".
Sklonila som hlavu a rozplakala som sa.
Kol ma utešil a snažil sa o úsmev.
Chcel ma podporiť, i keď mu to moc nešlo. Bez Klausa to nemá ani zmysel. Nemá zmysel sa o niečo ďalej snažiť. Nemá.