- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

1️⃣1️⃣.

Zabuchol za sebou dvere a už ho nebolo. Čo čakal? Ja nie som tá ktorá mu hneď skočí do postele, ako sa hovorí. Ak si to myslel, je na omyle.

Šiel som nájsť Stefana na ten slávny večierok. Nakoniec som tam pobudol aj ja sám, ale potreboval som hovoriť hlavne so Stefanom a na to bude čas asi až doma.

Stefan bol doma skôr než ja, a hádam tušil že budem niečo chcieť keďže som ho stále otravoval.
,,No takže čo bolo také súrne?" vysypal na mňa hneď ako som vošiel do domu.
,,No, tá sestra Eleny. Meredith. Nefunguje na ňu ovplyvnenie."
,,Ty si ju chcel ovplyvniť?! Je to Elenina sestra! Mal som jej dať ten Železník tiež, tak ako Elene."
,,Teraz som ti povedal, že na ňu ovplyvnenie nefunguje. Takže buď je nejaká magická bytosť, alebo to vie.".

Šla som si ľahnúť. Bola som dosť vyčerpaná. Dnes sa mi už na počítač ísť nechcelo. Keď som bola v takzvanom "mikro spánku", počula som prísť Elenu. Ale na to som hneď zaspala.

Ráno ma budík nevzbudil. Meškala som a všetci na mňa dole čakali kým prídem. Nebola som ani len oblečená a Bonnie už trúbila pred domom.
,,Viete čo, choďte! Ja pôjdem pešo, aspoň sa prejdem!" zakričala som keď som si ťahala tričko cez hlavu.
,,Tak sa maj!" zaželala mi Elena, a po chvíli som počula iba buchnutie vchodových dverí.
Rýchlo som si natiahla nohavice a bežala dole. Na raňajky nebol čas, keď idem pešo by som školu nestihla.
Hodila som si tašku cez plece a zabuchla dvere.
Keď som kráčala cez chodník po našej záhrade, ešte som si potiahla tričko a rukami trocha prečesala vlasy.

Šla som docela rýchlim krokom, ale aj tak to nestihnem. Do čerta už je 50! Doslova som bežala, keď mi prišlo čosi divné.
Auto, ktoré za mnou predtým LETELO teraz brzdilo. Nejaké auto mi zastavuje?
Camaro 1969 - kabriolet.
,,Naskoč si. Do školy to nestihneš." pribrzdil. Bože ja sa ho naozaj nezbavím.
,,Nechaj ma tak. Pobežím."
,,Ale no tak. Odvoz zadarmo, a ty odmietaš? Nebuď taká egoistka a naskoč si. Budeme tam za dve minúty." urazene som zastala. Ako ma to nazval? Egoistkou? Ofučane som si vzdychla, a nastúpila do modrého nablieskaného kabrioletu.
Pozoroval ma, a ja som čakala kedy konečne zaradí tú pondiatu rýchlosť až môžme ísť.
,,Bude to aj dnes?" pozerala som sa pred seba.
,,K vašim službám." z miesta vyšprintoval. Až som zaryla nechty do kožených poťahov. Bála som sa, že riadenie nezvládne, pretože ma väčšinou pozoroval. Ale šiel až moc rovno a taktiež moc rýchlo.
Pred školou prudko zabrzdil, a všetci nás pozorovali.
Bola tam aj Elena a Stefan. Dokonca aj Caroline s Bonnie Bennetovou. A ešte Tyler.
,,Veľa úspechov v škole." zaželal mi, a trocha zaklonil hlavu dopredu a pozrel sa ponad slnečné okuliare.
,,Ďakujem." cítila som sa trápne. Čo mi asi povie Elena.
Vystúpila som, a Damon mi ešte venoval posledný úsmev. Pretočila som očami aby to videl, a usmial sa ešte viac. Znova z miesta vyštartoval ako stíhačka.

Kráčala som k dievčatám ktoré si nacvičovali roztlieskavací tanec. Boli tam všetky tri : Bonnie, Elena a Caroline. Opodiaľ stál Tyler s čiernym šátkom na hlave, a Stefan s akousi čudnou prilbou. Hrali futbal.
Tyler mi venoval zabíjacký pohľad, za to Stefan udivený.
Čakala som čo mi povedia, lenže oni si vymieňali zmätené pohľady a mne nepovedali ani slovo. Zrejme to bolo dobré.

Sledovala som ako tancujú, zatiaľ čo ja som si na tráve dopisovala ešte úlohu z matiky.
Prišiel ku mne Tyler, čo som nečakala.
,,Odkedy sa nechávaš vyvážať cudzími chlapmi?"
,,Nieje tak úplne cudzí. Je to... brat Stefana."
,,Viem kto to je. Damon Salvatore. Áno počul som o ňom. Má čosi s Caroline ale nejak sa do toho nestarám. Ale prečo vyváža teba?" zamyslela som sa nad rozumnou odpoveďou, ktorá ma ale momentálne nenapadala.