- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

4️⃣0️⃣.

,,Nepripadáš mi ako otcovský typ." uchechtla som sa.
,,To ani ja si tak nepripadám." kývol plecami.

Celý večer sme sa rozprávali o rôznych blbostiach a smiali sme sa.
Až som od tej únavy zaspala. Určite poznáte ten pocit, keď nechcete zaspať, ale vaše oči robia presný opak. Nedokážete ich udržať otvorené.

Ráno som sa vzbudila už v svojej izbe. Musel ma odniesť. Milé...

Šla som si dole sadnúť k raňajkám a to už tam bola aj Hayley.
,,Dobré ráno." pozdravila som a všetci sa otočili.
,,Dobré ráno." odzdravil jedine Kol a to už všetci pokračovali v jedení raňajok.
Sadla som si na voľné miesto medzi Elijahom a Rebekah a naproti mne sedela Hayley.
Mala zvláštnu farbu očí. Také orieškovo - hnedé. Milovala som ľudí s takýmito očami.
Najviac keď na nich svietilo slnko a farba ešte viac vynikala.
,,Ja som Meredith." povedala som a podala som jej ruku.
,,Hayley." potriasli sme si nimi.
Klaus na nás iba čudne zazeral. Mala som pocit, že sa vyhýba môjmu pohľadu. Čo keď je nahnevaný? Naštvala som ho niečím?

Šla som do mesta a mala som v pláne si nájsť nejakú prácu. Možno aj brigádu. Vzali ma do jedného baru ako čašníčku. Camille mi bar ukázala a čudovala sa, prečo chcem pracovať v takejto diere. Vraj mám na viac. No, nepovedala by som.

S úsmevom na perách som odišla domov, kde mi ale úsmev rýchlosťou blesku zmizol. Klaus sa mlátil s Kolom.
Ako obyčajný upír som sa medzi nich miešať nechcela.
Rebekah na Elijaha zakričala, aby ich rozdelil.
Keď sa upokojili, robila som sa, že som až teraz prišla.
,,Čo sa stalo?" uvidela som krv, ktorá Kolovi tiekla z úst. Potom som sa pozerala na Klausa a ten mal rozbitý nos.
,,Zabijem ho!" kričal Klaus.
,,Prestaňte!" kričala Rebekah a Klaus sa vyvliekol z Elijahovho zovretia.
Pozrel sa na všetkých troch a potom na mňa. Znova sa pozrel na Elijaha a nahnevaný odišiel.
Keď vyšiel na poschodie, tresol dvermi.
Pozrela som sa na všetkých troch a čakala som nejaké vysvetlenie.

Všetci mlčali a pozerali sa do zeme.
Povzdychla som si a prevrátila som očami. Šla som po schodoch za Klausom.
,,Meredith nechaj ho vychladnúť." poučoval ma Elijah.
Neodpovedala som a ani len som nezastala a kráčala som ďalej hore po schodoch.

Zaklopala som na jeho dvere a on rozčúlený zakričal.
,,Vypadni!" opatrne som otvorila dvere a nakukla som dnu.
Stál v strede izby úplne rozhorčený. Nábytok bol porozhadzovaný.
,,Meredith odíď." povedal varovným hlasom.
,,Nemôžem ťa nechať tak." vošla som už celá do izby.
,,Môžeš. Odíď." otočil sa mi chrbtom.
,,Klaus.." oslovila som ho a kráčala som k nemu. Keď som sa chcela dotknúť jeho ramena, otočil sa na mňa a ja som ruku okamžite schovala za seba.
,,Čomu nerozumieš že ťa tu nechcem?!" kričal mi rovno do tváre. Mala som pocit, že sa mi do očí hrnú slzy.
,,Prepáč ja... Nechcel som." otočil sa mi znova a zrejme si to vyčítal. Pozrela som sa do zeme a späť naňho.
,,Chcem vedieť čo ťa tak naštvalo." povedala som potichu a neisto.
,,Celý ten čas nám len klamal do očí. Celý čas drží s Esther." zavrtel hlavou a ironicky a naštvane sa usmial.
,,Obyčajný klamár a hajzel." zasyčal a sadol si na posteľ. Dal hlavu do dlaní. Vyzeral zúfalo.
Sadla som si k nemu a chytila ho za ruky a dala mu ich z tváre preč.
,,To bude dobré." Povedala som pokojne. Jeho hlboký pohľad sa mi tentokrát dostal až niekde do žalúdka. Nevedela som určiť, či je to príjemné alebo nie.
,,Kiežby si mala pravdu." povzdychol si a pozrel sa do zeme.

Na ďalší deň ráno som už mala nastúpiť do svojej novej práce. Celkom som sa obávala, že mi to nepôjde, ale šlo mi to náhodou celkom obstojne. Som rada, že sa už nebudem musieť ďalej nudiť doma.