- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

1️⃣0️⃣.

Dnes som do školy radšej nešla. Vyhovorila som sa že mi je zle. Skúste hádať prečo som asi nešla.
Dnes mal byť totiž ten večierok na ktorý NECHCEM ísť. Takže som do školy radšej ani nešla.

Po dlhšej dobe som šla na počítač, no hneď som ho aj vypla.
Ako som otvorila svoj blog, vyskočila na mňa správa
,,Naozaj si myslíš že som taký hlúpy a neviem si vytvoriť ďalší účet?:)" monitor som od seba odklonila a zazerala do stropu. Cítim sa nervózne a mám mravce v bruchu. Neodpíšem. Tento raz nie.
Lenže zvuk ďalšej správy ma donútil pozrieť sa späť na monitor počítača.
,,Ale notak. Hádam sa ma nebojíš. Mrzí ma že som ťa vystrašil." nechcela som odpovedať, ale nedalo mi to.
,,Áno, bojím sa. Odkiaľ máš moju adresu?"
,,Zlatko v tejto dobe je možné čokoľvek. Ale sľubujem ti že by som ti nikdy neublížil. Trocha mi dôveruj, a neoľutuješ." nemohla som. Ale za tých pár predošlých dní sa mi dostal pod kožu. Krucinál Meredith veď ho ani nepoznáš ty krava!!
,,Fajn. Ale prosím ťa už ma takto nestraš..." ČO?! Čo to píšem?! Do pekla.
,,Vedel som že mi ešte dáš šancu. Ideš na ten dnešný večierok?" čože?
,,Počkať, odkiaľ o ňom vieš?"
,,Klamal by som ak by som povedal že som to nezisťoval, ale taktiež si mi to aj povedala." naozaj som posadnutá stalkerom?
,,Aha... Nie nejdem. Na takéto akcie niesom."
,,Nemáš s kým ísť však?"
,,Nie nie o to nejde. Lenže... Nerada chodím na takéto akcie." nenávidím takéto akcie.
,,Ale prečo? Ja takéto akcie mám rád. I keď som ešte nenarazil na tú pravú ktorá by so mnou šla."
,,Nápodobne." zhodnotila som. Lenže ja som toho pravého asi ani nájsť nechcela.
,,Keby žijem v tvojom meste, vieš že by som s tebou šiel?"
,,Myslela som si že keď si taký stalker, nebol by problém prísť sem." doberala som si ho.
,,Mám teraz nejaké starosti. Ale ver mi že by som ťa vytancoval ako nikto. Som dobrý tanečník."
,,Hah! To by som musela vidieť!"
,,Niekedy ti to ukážem." naozaj sa červenám? Som psychopatka!!
,,Ako to že nie si v škole?" zmenil tému.
,,Kvôli tomu večierku predsa. Myslela som že taký mudrc by si mohol dať dve a dve dokopy."
,,Nedoberaj si ma! ;)"
,,Rada rýpem :DD" ďalej už neodpovedal. Odpojil sa. Nevadí.

Pozbytok dňa som nerobila nič zaujímavé, len ma večer niečo naozaj prekvapilo. Bola som doma sama. Jeremy sa túlal s Vicky a Elena so Stefanom. Jenna začala randiť s novým učiteľom dejepisu Alaricom Saltzmanom takže tu nebola tiež.
Z dola som začula zatvorenie dverí. Čakala som že Jenna prišla, tak som sa rozbehla po schodoch privítať ju. Lenže dole nikto nebol.
Iba otvorené dvere a studený prievan.
Obzerala som sa zo strany na stranu a nechápala som kto tie dvere otvoril.
Nakukla som von z ľavej strany na pravú ale nikde nikto.
Vbehla som späť do chodbičky a zatvorila dvere. Pozerala som sa na drevo ktoré dvere tvorilo a rozmýšľala.
Zrazu som začula štrngnutie a liatie vody. V mžiku som sa otočila a zazrela niekoho koho som tu nečakala.
,,Ahoj Meredith. Nechcel som ťa vyľakať. Nemusíš sa premáhať, obslúžim sa sám."
jeho čierna kožená bunda ihneď v svetlej miestnosti upútala moju pozornosť. Jeho mystické oči ktoré ma pozorovali, ma s istou dychtivosťou aj desili.
,,Čo tu robíš Damon." odvetila som NEprívetivo.
,,Hľadám Stefana. Niečo od neho potrebujem."
,,Stefan je s Elenou na tom večierku, to si mohol tušiť."
,,Bez teba by som to nezistil. Myslel som že budú doma. No nevadí. Som rád že si tu aspoň ty."
,,Ak odomňa nič nechceš, mal by si ísť teda hľadať Stefana."
,,Máš pravdu." postavil sa a kráčal smerom ku mne ,,Páčim sa ti?"
,,Čože?" čo to melie? Akoby sa nad mojou odpoveďou zarazil. Z jeho tváre som nevedela nič vyčítať.
,,Ale nič. Len taký fór. Dobrú noc." povedal rýchlo, a rovnako rýchlo aj odišiel. Menil nálady zo sekundy na sekundu. Divný to človek.