- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

7️⃣.

Zošla som dole do kuchyne a to čo som uvidela ma zaskočilo.
,,S..Stefan? Ty tu akože teraz bývaš?" všetci sa na mňa zrazu pozreli akoby som namiesto toho povedala: Uvarila by som si nášho psa na obed, nevadilo by vám to, všakže?
Elena mi dávala divné signály a nerozumela som im.
,,Čože?" spýtala sa Jenna ako keby o včerajšku ani len netušila. Iba žeby...
,,Ale niič to bol len taký fór." snažila som sa zahovoriť ale neznelo to moc presvedčivo.

Mala som na sebe huňatý ružový župan ktorý som nosila veľmi málo, ale dnes som mala náladu sa do takého materiálu zabaliť.
Všetci na mňa zvláštne pozerali aj za stolom. Možno je to tým že oni sú nejak slušne oblečený, a ja v župane s rozcuchaným drdolom a ružovými papučkami ktoré mi ladili so županom.
Pri obede som stále len zívala. Bola som akosi čudne unavená. Nie že by som zvyčajne nebola ale toto bolo iné.
,,Viete čo idem hore sa pripraviť... pripraviť na písomku."
,,Meredith ale veď žiadnu písomku nemáme." povedal Jeremy.
,,Ako to ty vieš?"
,,Chodím s tebou do triedy ty trdlo." uhm aha nooo...
,,Aj tak sa radšej pripravím, nikdy nevieš!" do posledných dvoch slov som dala až moc pozitívneho podtónu.
Zbehla som hore po schodoch a samozrejme šla čeknúť správy.
0, aké typické.
Povzdychla som si a pomaly ťukala do klávesnice.
,,Ahoj, ako sa máš?"
Čumela som na tú správu asi päť minút. Poslať-neposlať. Znova som si povzdychla a nakoniec ju vymazala. Otočila som sa na kolieskovej stoličke kolom dokola a skončila znova u monitoru. No niečo sa na obrazovke zmenilo.
Zelené koliečko.
Ako keby to mal naplánované.
Zrazu na čete zablikali tri bodky.
Píše?!
Čo píše?!
,,Ahoj, mrzí ma ten včerajšok ale bol som zaneprázdnený. Čo dnes máš v pláne?"
Čítala som správu tak rýchlo, že som si ani neuvedomovala význam slov. Radšej som si ju prečítala ešte raz a pomalšie.
Odpísala som tak rýchlo že som ani nevedela či píšem gramaticky správne.
,,Ahoj. Ospravedlnenie sa prijíma. Dnes nemám v pláne nič len sa tu znova nasáčkoval frajer mojej sestry. A čo ty?"
Klikla som na odoslať a čakala. Prečítal si to ihneď, a znova sa objavili tri bodky.
,,Ja mám dnes v pláne niekomu niečo poslať. Myslím že sa jej budú páčiť."
O čom to hovorí? Bolo mi ale neslušné sa spýtať čo konkrétne myslí.
,,Aha to je zaujímavé."
,,Ani sa nespýtaš čo to je?" ako to vedel?
,,Napadla ma tá otázka ale bolo mi blbé sa to pýtať. Dobre tak čo to je?"
,,Asi ti to nepoviem." zasmiala som sa nad tou iróniou.
,,To snáď nemyslíš vážne. Pred chvíľou si ma doslova vyzval aby som sa to spýtala."
,,Ja som ale nepovedal že dostaneš odpoveď. Či áno drahá Meredith?" počkať, čo?
,,Odkiaľ vieš moje meno?"
,,Nespomínala si mi ho? Myslím že áno."
,,Nespomínala." správu si iba prečítal ale neodpovedal. Toto je divné...

Dúfala som že ešte niečo napíše ale nič. Ani ťuk. Lámala som si nad tým hlavu ale musela som niečo robiť. Seba láska by mi nedovolila takto lenošiť a ničiť si postavu. I keď je zničená dosť.
Zošla som dole a zazvonil zvonček.
Jenna tam už stála predomnou a otvorila dvere. Šla som pomaly po schodoch dole.
Mám tu zásielku pre slečnu Meredith Gilbertovú.
Spozornela som keď som počula mužský hlas vyslovovať moje meno. Zrýchlila som v kroku a už bola pri dverách.
Stál tam muž s jediným kvetom v rukách a to ešte zvednutým. Ruža.
,,Ale ja som si nič neobjednávala."
,,Nieje to objednávka. Nech sa páči. Prajem pekný deň." zobrala som kvet z jeho rúk a Jenna rázne zatvorila dvere.
,,Čo to má znamenať?" povedala jemne podráždeným hlasom.
,,Jenna ja neviem kto mi ten kvet mohol poslať. Asi to je nejaký omyl. Idem do izby." chcela som od tejto debaty najradšej UTIECŤ tak ďaleko, ako sa len dalo.